Vznik farnosti, účinkovanie kňazov, stavba kostola.
Obec Nesluša sa prvýkrát písomne spomína v roku 1367.
Nitrianska kapitula v nej potvrdzuje hranice chotára obce, z toho vyplýva, že obec bola osídlená už dávnejšie. V 15. storočí už mala pomerne súvislé osídlenie a patrila k Budatínskemu panstvu. Od svojich začiatkov patrila vždy k farnosti v Kysuckom Novom Meste, respektíve predtým k Radoli. (Farnosť Radoľa je spomínaná v súpise pápežských desiatkov z roku 1332-1337. Na základe pôdorysu kostola sa predpokladá, že kostol v Radoli vznikol okolo r. 1270, teda v predpokladanom čase výstavby kostola sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste. Jeho zánik sa kladie do prvej polovice 15. storočia a dáva sa do súvisu s vpádom husitov. Kostol v Radoli bol najstaršou sakrálnou stavbou na Kysuciach). Ako obec cirkevne prislúchajúca k fare v KNM sa spomína prvýkrát v roku 1507, v súpise desiatkov Nitrianskej diecézy. Záznam o Nesluši počas evanjelických čias, nachádzame v dokumente z roku 1608, v ktorom sa špecifikuje plat kaplána vo farnosti KNM. Pri Nesluši sa uvádza, že kaplánovi platí 2 zlaté, pretože oni sú farníci najprednejší po Novom Meste. Tento stav pretrvával aj neskôr, keď už boli Kysuce opäť katolícke. V roku 1757 sa v Nesluši spomína jeden kríž, ktorý bol zabezpečený fundáciou príslušníkmi rodiny Jancovej (Barbara, Ján a Martin) vo výške 10 zlatých. Pred rokom l788, teda ešte pred vznikom farnosti, postavili veriaci v obci drevený kostolík, ktorý stál približne na mieste terajšieho Kultúrneho katolíckeho domu.
Farnosť v Nesluši vznikla v roku l788, na základe Regulácii farnosti za vlády Jozefa II. Rozvoj našej farnosti je úzko spätý aj s menom biskupa Nitrianskej diecézy Františka Xavera Fuchsa (1777– –1804), z ktorého iniciatívy vznikali viaceré chrámy, školy a chudobince. Nesluša, podobne ako ďalšie farnosti pocítila jeho štedrosť najmä vo forme vybavenia kostolov. Do novovzniknutej farnosti pridelili ako filiálku obec Rudinská, ktorá dovtedy patrila do Diviny. Prvý kňaz, ktorý spravoval farnosť, bol rehoľný kňaz – františkán Samson Ulrich. Do farnosti prišiel l2.decembra l788. Býval vedľa kostola v malom drevenom domčeku, v ktorom bola jedna izba s pecou a komora. Takto býval jeden a pol roka. Potom farníci postavili drevenú farskú budovu, ktorá mala dve izby a kuchyňu. V roku l795 začal farnosť spravovať tiež kňaz – františkán Rudolf Kuszy. Obaja františkáni sú pochovaní v krypte Kostola sv. Barbory v Žiline za hlavným oltárom. V roku l799 nastúpil 38-ročný kňaz Anton Dzian. Tento horlivý pastier, ktorý bol aj členom Slovenského učeného tovarišstva, po jedenástich rokoch spravovania farnosti zomrel (l8l0) a bol pochovaný za veľkého žiaľu veriacich na cintoríne v Nesluši. Po ňom dva roky spravoval farnosť Ignác Morvay.
V roku l8l2 inštalovali za farára do Nesluše kaplána z Kysuckého Nového Mesta, Jána Krabáča. Aj naďalej však býval v Kysuckom Novom Meste, pretože ešte nebola postavená nová farská budova. Počas jeho pôsobenia bol postavený terajší farský kostol (l8l4-l8l6) aj farská budova (l8l4). Drevený kostol, ktorý bol postavený ešte pred vznikom farnosti v Nesluši (l788), časom schátral a nedali sa v ňom už vykonávať bohoslužby. Veriaci ľud sa spolu s kňazom rozhodli postaviť nový kostol. Rozhodnutie o stavbe kostola a farskej budovy sa uskutočnilo 24.augusta l8l3 v Budapešti na zasadaní Kráľovskej miestodržiteľskej rady. Rozpočet na kostol a faru bol stanovený na 25.8l8 zlatých, 4 a l/2 denára. Z tejto sumy sa odrátalo 2.670 zlatých, 4 a 2/3 denára na práce, ktoré mali veriaci odpracovať zdarma. Peniaze na stavbu poskytla Náboženská Základina (Fundus Religioris). Suma určená na stavbu teda predstavovala 23.l69 zlatých, 6 a 2/3 denára. So samotnou stavbou kostola sa začalo v roku l8l4. Po postavení klemby nad svätyňou a hlavných oblúkov nad loďou kostola, hoci ešte nebol celkom dokončený, už sa v ňom mohli vykonávať bohoslužby. Kostol požehnal 27. októbra l8l6 kanonik Ján Kmeťko z Kysuckého Nové ho Mesta, ktorý zároveň aj odslúžil prvú svätú omšu. Na tomto obrade bolo prítomných veľmi veľa veriacich a aj hudobníkov, ktorí celej posviacke dodávali slávnostný ráz. Stavebné práce na kostole boli pritom zavŕšené koncom októbra nasledujúceho roka. Posviacka kostola sa uskutočnila až 10. novembra 2013 bisku pom Tomášom Galisom. Farnosť patrila do Nitrianskej diecézy až do roku 2008, kedy vznikla samostatná Žilinská diecéza.
Do farnosti Nesluša patrila v minulosti aj obec Rudinská. Až do roku 1995, kedy bol postavený nový kostol, sa bohoslužby konali v miestnej kaplnke Nanebovzatia Panny Márie, postavenej v roku 1880. V roku 1995 bol vysvätený kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom nový kostol zasvätený Fatimskej Panne Márii. Na výstavbe kostola na Rudinskej má veľkú zásluhu aj vtedajší správca farnosti, dekan Ján Tarábek. Od 1.7.2004 patrí obec do farnosti Rudina.
Niektoré udalosti z histórie farnosti:
Pred vznikom farnosti:
~ 1270 – predpokladaný vznik kostola v Radoli, najstaršej sakrálnej stavby na Kysuciach.
1332 – 1337 – farnosť Radoľu spomína súpis pápežských desiatkov
1367 – prvá dochovaná písomná zmienka o Nesluši
1507 – obec Nesluša prvýkrát spomínaná v súpise desiatkov Nitrianskej diecézy, ako obec cirkevne prislúchajúca k fare v Kysuckom Novom Meste
1757 – v Nesluši sa spomína jeden kríž, ktorý bol zabezpečený fundáciou príslušníkmi rodiny Jancovej (Barbara, Ján a Martin) vo výške 10 zlatých.
pred 1788 – drevený kostolík približne na mieste terajšieho Katolíckeho kultúrneho domu .
1788 – vznik farnosti Nesluša na základe Regulácii farnosti za vlády Jozefa II. Ako filiálka pridelená obec Rudinská, dovtedy patriaca do Diviny.
Samsom Ulrich (1788 – 1795)
1788 – Prvý kňaz, ktorý spravoval farnosť rehoľný kňaz františkán Samson Ulrich. Do farnosti prišiel l2.decembra l788. Býval vedľa kostola v malom drevenom domčeku, v ktorom bola jedna izba s pecou a komora. Takto býval jeden a pol roka. Potom farníci postavili drevenú farskú budovu, ktorá mala dve izby a kuchyňu.
1789 – Zriadenie matriky narodených a zomrelých
Rudolf Kuszy – Kusý (1795 – 1799)
1795 – farnosť spravuje až do svojej smrti tiež kňaz – františkán zo Žiliny Rudolf Kuszy.
1798 – rod Sunegovcov vymrel. Manželom jedinej dcery po nich sa stal Anton Csáky a budatínske panstvo týmto sobášom prešlo do majetku Csákyovcov až do roku 1945. Posledný vlastník Gejza Čáki.
Anton Dzian (1799 – 1810)
l799 – farárom 38-ročný kňaz Anton Dzian. Horlivý kňaz, člen Slovenského učeného tovarišstva, po jedenástich rokoch spravovania farnosti zomrel (l8l0) a bol pochovaný za veľkého žiaľu veriacich na cintoríne v Nesluši.
~ 1800 z týchto rokov zrejme pochádza náš organ, ktorý bol renovovaný a rozšírený za pôsobenia J. Tarábka
Ignác Morvay (1810 – 1812)
1810 – 12 – dva roky spravoval farnosť Ignác Morvay.
Ján Krabáč (1812 – 1844)
l8l2 – farárom v Nesluši kaplán z Kysuckého Nového Mesta, Ján Krabáč. Do roku 1814 naďalej býval v Kysuckom Novom Meste, pretože ešte nebola postavená nová farská budova. Počas jeho pôsobenia bol postavený terajší farský kostol (l8l4-l8l6) aj farská budova (l8l4). Významná bola aj jeho jeho aktívna účasť v ochrane práv farníkov, najskôr žiadosť o úľavy a neskôr aj väzenie pri obrane ich práv .
1813 – 24. augusta v Budapešti na zasadaní Kráľovskej miestodržiteľskej rady rozhodnutie o stavbe kostola a farskej budovy
1814 – postavená farská budova, začiatok stavby kostola
1816 – 27. októbra kostol požehnal l8l6 kanonik Ján Kmeťko z Kysuckého Nové ho Mesta, ktorý zároveň aj odslúžil prvú svätú omšu. Na tomto obrade bolo prítomných veľmi veľa veriacich a aj hudobníkov, ktorí celej posviacke dodávali slávnostný ráz. Stavebné práce na kostole boli pritom zavŕšené koncom októbra nasledujúceho roka.
1823 – umiestnenie prvých zvonov
1826 – vizitácia nitrianskeho biskupa Jozefa Vuruma
1831 – august – október cholera (od 7.8. do 17.9.1831 zomrelo 153 obyvateľov – zriadený morový cintorín pri Červenom)
1834 – 1836 – mor v obci
1839 – žiadosti a vzbura poddaných v obci za účasti Jána Krabáča
1848 – zrušené poddanstvo
Ján Tvrdý (1844 – 1845)
Imrich Jarábek (1847 – 1850)
Pavol Valjašek (1850 – 1890)
zakladanie spolkov a združení, ktoré slúžili miestnym obyvateľom, záslužná práca na národnom poli. Spoluzakladateľom slovenského katolíckeho patronátneho Gymnázia v Kláštore pod Znievom (1868). V roku 1882 sa zasadil za práva obyvateľov obce, urovnal spor medzi grófom Čákym a miestnymi obyvateľmi. Zaslúžil sa o odkúpenie šľachtického majetku a založenie komposesorátskeho združenia v obci. Pre obyvateľov tak zabezpečil nové pracovné možnosti a hmotné pozdvihnutie. Na jeho počesť bol postavený v roku 1931 v „Katolícky kultúrny dom Pavla Valjaška”
1870 – cholera v Nesluši
1879 – zvonica vo veži dostala dva zvony. Väčší bol zasvätený J. Nepomuckému a menší Panne Márii. Obidva zvony zakúpila obec v roku l879. Zrejme osadené až do do prvej svätovej vojny.
1880 – postavená kaplnka Nanebovzatia Panny Márie v Rudinskej. Do roku 1995, kedy bol postavený nový kostol, sa bohoslužby konali tu.
Justín Fridrichovský 1890 (dočasný správca)
František Horváth (1890 – 1891)
Ignác Gašparec (10.4.1892 – 2.2.1907)
1897 – šindlom krytá veža i krov so strechou zhorel, pôvodne barokovo-cibulovitá bola prestavaná na románsku vežu
1903 – zrejme oprava kaplnky na Rudinskej za 6.280,- korún a 80 filierov /bola to veľká suma/ a 20 ľudí požiadalo písomne nitrianskeho biskupa o schválenie základiny na opravu a údržbu objektu. Žiadosť podpísal neslušský farár Ignác Gašparec a k jej schváleniu došlo až 3.8. 1907 v Nitre biskupom. Základina činila 400,- korún. Ozdoby dvoch lavíc urobil za 500,- Kčs r.1925 Ján Slíž.
Karol Mišík (Missik) (1907 – 1937)
1912 – posvätený kríž pod Černíkovou K.Mišík
1913 – maľovanie kostola
1918 – počas prvej svet. vojny zahynulo na fronte 63 ľudí – na pamiatku obetí v povojnovom období postavená alebo obnovená kaplnka Panny Márie na Žrebíkoch
– pokrytie kostola eternitom vdp. farár Karol Mišík. Pôvodne bol kostol pokrytý na červeno zafarbeným šindľom.
1923 – vyrobené 4 súčasné zvony na veži od Brnenskej firmy: Dvořák a Soporský
1928 – na kostol sa dali rýne, bol elektrifikovaný
1931 – otvorený cirkevnou obcou postavený Katolícky kultúrny dom Pavla Valjaška, podľa návrhu žilinského staviteľa Ľudvíka Kantúrka z 14.9.
1935 – vysviacka Ignac Janáč Hrubý
Ľudovít Nereča (1937)
V roku 1950 bol zaistený a väznený za prečítanie pastierskeho listu
1937 – vysviacka Ján Gašinec z Rudinskej
Félix Mikuš (1938 – 1942)
Boris Ivanov (1942 – 1949)
V roku 1951 odsúdený za poburovanie proti komunistickému poriadku, štyri roky väzenia, päť rokov straty občianskych práv, 20 000 korún pokuty a konfiškácia majetku, 3 roky bol väznený.
1942 – organizovaných 120 mladých v združenie katolíckej mládeže
1945 – rospustené združenie katolíckej mládeže, postavená kaplnka Božského srdca na cintoríne
Martin Konopa (1950 – 1953)
1951 – kaplnka u Čulákov postavil Karol Grešák
1953 – kríž U Grešákov – Matej Grešák, posvätil Martin Konopa, obn.Viliam Grešák 2003, posvätil M. Lysičan
1953 – M. Konopa zaistený a odsúdený 1954 na 12 rokov za údajnú velezradu a za vyzvedačstvo proti Česko – Slovensku a jeho spojencom, bol nebezpečný pretože študoval v Ríme, ako budúci misionár do Ruska. Prepustili ho na základe amnestie prezidenta 10. mája 1964. Do 1967 mimo pastorácie
Andrej Rosa (1953 – 1954)
Ján Tarábek (1954 – 1996)
1954 – administrátorom fary v Nesluši od 1.X.1954 Ján Tarábek
predtým 16. decembra 1953 bol vo väzení, lebo finančne pomáhal ukrytému kňazovi a úkryl na svojej fare provincionálneho predstaveného sestier sv. Vincenta, keď ušiel zo zaisťovacieho tábora v Belušských Slatinách. Odsúdený bol na 20. Mesiacov. Po ôsmich mesiacoch prepustený.
1957 – kostol dostal nový krov, plechovú krytinu a v roku
1958 – na pamäť 180 výročia založenia farnosti veža bola znovu pokrytá plechom, natretá a celý kostol boli zvonku generálne opravený.
1966 – 150. výročie postavenia kostola
– vysviacka, primície Pavol Janáč jún
1970 – vysviacka Ján Špiriak
1970 – 71 – asanácia starej fary
1972 – postavená farská budova, – vysviacka, primície 17.6.72 Ignác Hrubý
1973 – v akcii „Z“ postavená prístavba Katolíckeho kultúrneho domu
1982 – vysviacka, primície Stanislav Belák 13.6.
1994 – kríž nad Mičekovcami posvätil J. Tarábek
1996 – postavený Dom nádeje na cintoríne
1995 – vysvätený kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom nový kostol zasvätený Fatimskej Panne Márii na Rudinskej, bohoslužby sa dovtedy konali v miestnej kaplnke Nanebovzatia Panny Márie, postavenej v roku 1880. Na výstavbe kostola má veľkú zásluhu vtedajší správca farnosti, dekan Ján Tarábek.
1998 – novembra 1998 zomrel Ján Tarábek
Za pôsobenia p. dekana Tarábka sa kostol niekoľkokrát modernizoval interiér, vnútorná maľba, strecha a vonkajšie omietky. Do kostola bola zavedená elektrina, rozhlas, vykurovanie (akumulačné kachle), zrenovoval a rozšíril sa organ, oltár, lavice, krížovú cestu a drevený inventár. Vedľa kostola sa postavila nová farská budova. Vo farnosti i vo filiálke Rudinská konal bohoslužby a vyučoval náboženstvo. Hodná pripomenutia je najmä jeho rozsiahla pastoračná činnosť. Počas jeho pôsobenia vyrástlo v miestnej farnosti viacero kňazov, podporoval prenasledovaných kňazov počas totalitného režimu, aktívne organizoval pútnické sprievody.
Viktor Jakubov (1996) – po roku odišiel na misie do Ruska
Peter Beňo (1997 – 2002)
1998 – relikvie sv. Jána Nepomuckého privezené z Prahy 17.5. 1998 p. farár P.Beňo, rekonštrukcia obetný oltár kostola, nová dlažba kostola, podlahové kúrenie
– vysviacka Jaroslav Vnuk
2000 – vysviacka Radovan Čulák
2001 – posvätený nový železný kríž na cintoríne p. farárom Petrom Beňom 15.9.
Miroslav Lysičan, Mgr. (2002 -2007 )
2002 – posvätenie obnovenej kaplnky u Holých p. farár Lysičan
2003 – asanácia humna, výstavba hriska na farskom dvore
2003 – posvätený obnovený kríž U Grešákov p. farár Lysičan 1.5. 2003
2004 – od 1.7.2004 patrí obec Rudinská do farnosti Rudina, ihrisko na farskom dvore
~ 2006 – chodníky , osvetlenie cintorín, prístupová cesta k Domu nádeje
2005 – renovovaná kaplnka u Čulákov posvätil M. Lysičan
Ivan Pšenák, Mgr. farár (2007 -)
2007 – 640 výročie obec, vydaná vlastivedná monografia obce
2008 – farnosť patrí do novovzniknutej Žilinskej diecézy
– 220. výročie vzniku farnosti
– oprava krovu a medená krytina veže kostola, rekonštrukcia vežo vých hodín, zvonenia 25. 4 .2008 posviacka kríža na obnovenej veži
2012 – 2013 – s pomocou obce nová socha Jána Nepomuckého, úprava sokla kostola, odvodnenie kostola , úprava nádvoria, obnova kaplnky na Žrebíkoch, KKD rekonštr. elektro, dymovody plyn, maľovanie
2013 – 10. novembra posviacka kostola Žilinským biskupom Tomášom Galisom. Do inovovaného obetného stola boli vložené relikvie Bl. Sestry Zdenky privezené z Trnavy
2015 – nové LED osvetlenie kostola
2016 – nové srdcia a uchytenie zvonov, elektronika hodín pri oprave v júli 2016
– 200 výročie požehnania nového kostola
Z DEJÍN CIRKVI NA SLOVENSKU – z knihy Pavla Janáča : Ako sa stať Ježišovým učeníkom
Kysuce v zápase o zachovanie náboženskej identity – článok