Veľa informácií o farnosti Nesluša poznáme aj vďaka kanonickej vizitácii nitrianskeho biskupa Jozefa Vuruma z roku 1828. Bol tiež známy ako bernolákovec, historik a mecén. Narodil sa 27. 11. 1763 v Močenku v okr. Šaľa. Pochádzal z rodiny remeselníka. Teológiu študoval v Nitre a vo Viedni. Za kňaza ho vysvätili v r. 1788. Najprv pôsobil ako ceremoniár a tajomník nitrianskeho sídelného biskupa Františka Xavera Fuchsa, od r. 1791 bol profesorom cirkevných dejín a cirkevného práva v kňazskom biskupskom seminári. V r. 1804 ho vymenovali za kanonika i za zástupcu riaditeľa – vicedirektora vyšších škôl v Jágri. V r. 1810 ho vysvätili za titulárneho sardického biskupa. Súčasne sa stal radcom Uhorskej miestodržiteľskej rady, v r. 1816 sídelným biskupom v Stoličnom Belehrade, od r. 1821 vo Veľkom Varadíne (1821), napokon na vlastnú žiadosť od r. 1827 sídelným biskupom v Nitre.
Bol významným cirkevným dejateľom, mecénom cirkevných, školských a charitatívnych ústavov. Zaslúžil sa o výstavbu dievčenskej školy v Nitre. V čase cholery, ktorá v r. 1831 zúrila v Nitrianskej stolici, z vlastných peňazí platil dvanásť ošetrovateliek. Dal postaviť aj stoličnú nemocnicu. Niekdajší jezuitský kláštor v Žiline dal v r. 1833 prebudovať a založil v ňom sirotinec („Sirotár“) pre deti, ktoré osireli počas epidémie cholery. Usiloval sa o dobré vzťahy medzi Cirkvou a svetskými ustanovizňami. Zúčastnil sa na rokovaniach Uhorského snemu. V r. 1822 bol popredným činiteľom cirkevného snemu v Bratislave. V otázkach voľby stoličných úradníkov sa v r. 1825 dostal do sporu s liberálmi, no dosiahol, že jeden podžupan musel byť katolíkom.
Patril medzi zakladajúcich členov Slovenského učeného tovarišstva i jeho nitrianskeho pobočného stánku. Neskôr sa ho pokúsil znovuoživiť, v r. 1838 priviezol z Bratislavy do Nitry aj tlačiareň. Bol mecénom Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej. Venoval sa aj histórii. Usporiadal veľkovaradínsky i nitriansky biskupský archív. Bohatý materiál nitrianskeho biskupského archívu a knižnice využil na spracovanie historického schematizmu diecézy – Schematismus venerabilis cleri Dioecesis Nitriensis pro anno 1829 (Zoznam mien ctihodného kléru Nitrianskej diecézy pre rok 1829, Nitra 1830). Bola to jedna z prvých prác tohto druhu vôbec. Tento materiál použil na vypracovanie svojho hlavného historického diela – Episcopatus Nitriensis eiusque praesulum memoria (Pamiatka Nitrianskeho biskupstva a jeho biskupov, Bratislava 1835). Kriticky sa v ňom vyrovnal s niektorými staršími náhľadmi a nezrovnalosťami. Na základe historického materiálu dokazoval, že Nitra existovala už v časoch Rimanov, resp. v časoch Markomanov a Kvádov. (Niektoré nesprávne tvrdenia o najstarších časoch nitrianskeho biskupstva vyslovil na základe nepravých listín a búl, ktoré však zmiatli aj iných historikov.)
Písal a vydával aj inú náboženskú literatúru (napr. práce o Veľkovaradínskej a Nitrianskej diecéze). V r. 1836 ho vyznamenali stredným krížom Radu sv. Štefana a povýšili do šľachtického stavu. 2. 5. 1838 v Močenku a pochovaný je v Nitre.
Pamätná tabuľa venovaná nitrianskemu biskupovi Jozefovi Vurumovi na Mariánskom námestí umiestená na budove bývalého kláštora jezuitov vedľa Kostola Obrátenia sv. Pavla. Tu zriadil v roku 1833 sirotinec. Tabuľa písaná v latinčine a jej preklad znie: “Najvznešenejší, najjasnejší ako aj najdôstojnejší pán JOZEF VURUM, z vôle všemohúceho Pána a Apoštolského stolca nitriansky biskup, v otázkach vnútroštátnych dôverný poradca cisársko-kráľovského Majestátu Rakúsko-Uhorska, úbohým sirotám a rodičmi odvrhnutým deťom tento útulok vo svojej milostivej štedrosti a dobročinnosti láskavo r. 1833 odovzdal”.
