Špecialisti zrekonštruovali jeho podobu. 
V Nepomuku došlo v rámci osláv 290. výročia svätorečenia Jána Nepomuckého k oficiálnemu predstavenie jeho skutočnej podoby. Tú vytvorili špecialisti vo forme bronzovej busty. Slávnostné predstavenie prebehlo v budove arcidekanstva na Přesanickém námestí v Nepomuku. Okrem 290. výročia svätorečenia Jána Nepomuckého je momentálne aktuálna aj 300. výročie od objavenia domnelej relikvie jazyka, ktorá viedla práve k samotnému svätorečenia.
Iniciátormi projektu rekonštrukcie skutočnej podoby svätca bola riaditeľka svätojánskeho múzea Katarína Dobrovoľná a niekdajší Nepomucký vikár Pater Vítězslav Holý, spoločne s manažérom Mikroregiónu Nepomuk Pavlom Motejzík a chrbtice Miroslavom Herold. Samotné realizácia sa ujali brnenskí antropológovia Eva Vaníčková a Ondřej Bílek z Moravského zemského múzea. Celkom sa náklady na vytvorenie busty dostali na 130 tisíc a podieľalo sa na nich hneď niekoľko partnerov, vrátane mesta Nepomuk.
K technickej stránke rekonštrukcie podoby sv. Jána Nepomuckého.
Metódu rekonštrukcie podoby môžeme z technického hľadiska rozdeliť na metódy kresebné – dvojdimenzionální a metódy plastické – trojdimenzionálnej, ktoré podľa spôsobu realizácie delíme na sochárske a počítačové. Pre sochárske vyhotovení, ktoré je i výstupom našej práce, sa ponúka využitie niekoľkých rôznych metód. My využívame metódu, pri ktorej sa podľa charakteru prípojových miest na lebke rekonštruujú svaly, ktoré najviac formujú tvar tváre. Ďalej potom na konkrétnych kraniometrických bodoch vyznačíme výšku, ktorá je rovná hrúbke mäkkých tkanív v daných oblastiach. Bez ohľadu na výber zobrazovacej techniky, rekonštrukcie tváre vždy vyžaduje podrobnú analýzu lebky, zameranú prevažne na základné charakteristiky lebky, jej morfológiu a rozmery. Všetky tieto skúmanie totiž poskytujú informácie o veku, pohlaví, môžeme tiež objaviť zvláštnosti na lebke, ako sú asymetria, patológie, alebo individuálne zvyky. To všetko je potom zahrnuté do konečnej podoby rekonštruovaného tváre.
V tomto konkrétnom prípade bola možnosť štúdia lebky značne komplikovaná, pretože pravé pozostatky svätého Jána Nepomuckého sú uložené v hrobke svätovítskej katedrály a ich skúmanie nie je v súčasnosti možné. Preto sme pristúpili k ďalšej variante, teda k manuálnemu vytvorenie čo najpresnejšieho modelu svätcovej lebky na základe metrické, kresebné a fotografickej dokumentácie, ktorá je k dispozícii po profesorovi Emanuelovi Vlčkovi z výskumu svätcových pozostatkov z roku 1972. Profesor Emanuel Vlček všetko dôkladne opísal, zhrnul a publikoval a jeho zistenia sa stala základom pre našu prácu.
Na zberu dát, tvorbe modelu lebky, modeláciu busty a odliatie z bronzu sme tak pracovali približne rok. Svätec je zámerne zobrazený bez atribútov. Súčasný stav vývoja metód rekonštrukcie podoby neumožňuje vytvoriť rekonštrukcii so 100% presnosťou, napriek tomu je však možné na základe lebky rekonštruovať hlavné charakteristiky ľudského tváre. Všetky typy zobrazovacích metód v súčasnosti nachádzajú široké využitie predovšetkým v historickej, prehistorické a forenznej antropológii.
Mgr. Eva Vaníčková, kurátor zbierkových a mobiliárnych fondov, programový a kultúrno výchovný pracovník, antropológ – Moravské zemské múzeum (Centrum kultúrna antropológia MGM)
MgA. Ondřej Bílek, sochár – Moravské zemské múzeum (Centrum kultúrna antropológia MGM)
FOTO: Mesto Nepomuk Zdroj: https://www.qap.cz/object/jak-vypadal-svaty-jan-nepomucky-specialiste-rekonstruovali-jeho-podobu-fotky-103495