Ruženec
Kto sa modlí ruženec, modlí sa k Bohu prostredníctvom Márie. Modliť sa ruženec znamená uvažovať spolu s Pannou Máriou o Ježišovom živote. Posvätný ruženec sa môžeme modliť kedykoľvek, napr. aj pri práci alebo na ceste. Panna Mária Kráľovná posvätného ruženca dala dominikánovi bl. Alanovi de la Roche pätnásť prísľubov pre tých, ktorí sa budú zbožne modliť jej ruženec.
1. Ktokoľvek mi bude verne slúžiť skrze modlitbu ruženca, príjme pozoruhodné milosti.
2. Sľubujem svoju zvláštnu ochranu a tie najväčšie milosti všetkým tým, ktorí sa budú modliť ruženec.
3. Ruženec bude mocnou zbraňou proti peklu, zničí vášne, umenší hriech a zaženie bludy.
4. Spôsobí, že čnosť a dobré skutky budú prekvitať. Pre duše obsiahne hojné Božie milosrdenstvo. Odlúči srdcia ľudí od lásky k svetu a k jeho márnostiam a pozdvihne ich k túžbe po večných veciach..
5. Duše, ktoré sa mi odporúčajú skrze modlitbu ruženca sa nezatratia.
6. Ktokoľvek sa bude zbožne modliť ruženec a bude rozjímať o jeho svätých tajomstvách, nikdy nebude premožený nešťastím. Boh ho nebude trestať vo svojej spravodlivosti, nezatratí sa skrze neočakávanú smrť. Ak bude spravodlivý, zachová sa v milosti Božej a stane sa hodným večného života.
7. Ktokoľvek bude mať pravú nábožnosť k ružencu, nezomrie bez sviatosti cirkvi.
8. Tí, ktorí sú verní v modlitbe ruženca, budú mať počas svojho života i pri smrti svetlo Božie a hojnosť jeho milosti. V hodine smrti budú mať účasť na zásluhách svätých v raji.
9. Ja vyslobodím z očistca tých, ktorí boli oddaní ružencu.
10. Verné deti ruženca si vyslúžia veľký stupeň slávy v nebi.
11. Dostanete všetko, čo odo mňa prosíte skrze modlitbu ruženca.
12. Všetkým tým, ktorí rozširujú svätý ruženec, budem na pomoci v ich potrebách.
13. Dosiahla som u svojho božského Syna, že všetci zástancovia ruženca budú mať počas svojho života i v hodine smrti za prostredníkov celý nebeský dvor.
14. Všetci, ktorí sa modlia ruženec sú moji synovia a bratia môjho jediného syna Ježiša Krista.
15. Oddanosť môjmu ružencu je veľkým znamením predurčenia.
História ruženca:
Modlitba ruženca patrí v kresťanskom novoveku medzi najrozšírenejšie modlitby rímskokatolíckej cirkvi. A napriek svojej dĺžke a napriek rozličným námietkam patrí aj medzi najobľúbenejšie pobožnosti. Ruženec vznikol vo vrcholnom stredoveku (v 12. stor.) ako “ľudový žaltár”, ako modlitba rehoľných bratov či sestier a jednoduchých ľudí, ktorí sa namiesto 150 žalmov modlili 150 otčenášov a neskôr 150 Zdravasov. Dnešnú podobu dostal ruženec v 14. a 15. storočí. V 14. stor. nemecký kartuzián Henrich Kalkar rozdelil mariánsky žaltár na desiatky kým tajomstvá z dejín spásy doň vložil ďalší nemecký kartuzián Dominik Pruský okolo r. 1420. Spočiatku bolo tých tajomstiev 50. Na klasickú podobu s pätnástimi tajomstvami upravil ruženec dominikán bl. Alain de la Roche (1428-1478), ktorý sa zaslúžil aj o veľké rozšírenie tejto modlitby. Jednoduchá recitatívno-meditatívna modlitba ruženca sa stala každodennou povinnosťou rehoľných bratov a sestier, ako aj ružencových spolkov – bratstiev. No stále viac prenikala aj do života jednotlivcov. Spĺňala všetky úlohy modlitby: ďakovnú, oslavnú, ale predovšetkým prosebnú. Ľudia sa obracali ku Kristovej Matke, aby sa prihovorila za šťastlivé vyriešenie naliehavých ťažkostí a za odvrátenie nebezpečenstva, ktoré presahovalo ľudské sily.
Tak to bolo v r. 1571, v čase kresťanskej námornej výpravy proti Turkom, ktorí predstavovali smrteľné nebezpečenstvo pre kresťanskú Európu. Vtedy ružencové bratstvá konali prosebné ružencové sprievody. Vo veľkej námornej bitke pri Lepante 7. októbra 1571 kresťanské vojsko pod vedením Juana d’Austria zvíťazilo nad Turkami a zlomilo ich moc na Stredozemnom mori. Vtedy pápež sv. Pius V. ustanovil na 7. októbra spomienku”Panny Márie Víťaznej”, ktorú o poldruha roka neskôr nahradil liturgickou spomienkou Ružencovej Panny Márie. Spočiatku táto spomienka bola ľubovoľná, ale po víťazstve kresťanských vojsk pri Petrovom Varadine 15. augusta 1716 a po oslobodení ostrova Korfu pápež Klement XI. nariadil slávenie sviatku Ružencovej Panny Márie v celej Cirkvi. Pápež Lev XIII. vydal niekoľko apoštolských listov na podporu mariánskej úcty a osobitne modlitby sv. ruženca. V r. 1887 zvýšil liturgický stupeň sviatku Ružencovej Panny Márie a október zasvätil Panne Márii ako Kráľovnej sv. ruženca. Po pokoncilovej liturgickej úprave, ktorá silno zjednodušila liturgický kalendár, je siedmy október zaradený do cirkevného kalendára ako záväzná spomienka Ružencovej Panny Márie. Svätý pápež Ján Pavol II. 16. októbra 2003 vydal apošolský list Rosarium Virginis Mariae, v ktorom zaviedol nových päť desiatkov ruženca tajomstvá svetla.
V Nesluši existovali už v minulosti ružencové spoločenstvá, v súčasnosti existujú tri známe Ružencové ruže.
