Arcibiskup, náboženský spisovateľ, bernolákovec, mecén.
Farnosť v Nesluši vznikla v roku l788, na základe Regulácii farnosti za vlády Jozefa II. Vznik a rozvoj našej farnosti je úzko spätý aj s menom tohto biskupa Nitrianskej diecézy. Z jeho iniciatívy vznikali viaceré chrámy, školy a chudobince. Nesluša, podobne ako ďalšie farnosti pocítila jeho štedrosť najmä vo forme vybavenia kostolov.
Životopis:
* 24. augusta 1744, Parndorf, Rakúsko – † 27. júla 1807, Jáger, Maďarsko
Narodil sa v rodine zemana. Strednú školu absolvoval u benediktínov v Pannonhalme. Po štúdiách filozofie v Trnave a teológie v Budíne ho v r. 1768 vo Vacove vysvätili za kňaza. Súčasne dosiahol doktorát filozofie doktorát posvätnej teológie. Bol kaplánom v Ostrihome, potom v rokoch 1769-1772 pôsobil ako rodinný vychovávateľ v rodine Karola Andrássyho v Betliari. V r. 1773 bol farárom v Somore. Keď v tom istom roku pápež rozpustil Spoločnosť Ježišovu, bolo treba zaplniť uprázdnené katedry v školách. Stal sa teda profesorom logiky a metafyziky na akadémii v Budíne,napokon viedol archív Ostrihomského arcibiskupstva. V r. 1780 ho vymenovali za kancelára a tajomníka ostrihomského vikariátu. V r. 1783 bol kanonikom v Bratislave a v r. 1784 v Ostrihome. Dňa 10. marca 1787 prijal biskupské svätenie a stal sa nitrianskym sídelným biskupom, od r. 1804 bol povýšený na jágerského arcibiskupa, do úradu nastúpil 20. augusta 1804. Neskôr trpel nespavosťou, keď prepínal svoje duševné sily, čo tiež prispelo k podlomeniu zdravia.
Patril k spoluzakladateľom Slovenského učeného tovarišstva i jeho štedrým mecénom, bol veľkodušným vydavateľom bernolákovských kníh. Sám napísal aj preložil asi 35 prác s náboženskou tematikou. Prekladal z nemčiny. Najvýznamnejším dielom, ktoré vydal v bernolákovčine, bolo päťzväzkové Učeňí Múdrosti kresťanskég. Vydal ešte ďalších osemnásť diel v latinčine, nemčine a v maďarčine. Pravidelne navštevoval farnosti i jednotlivé obce svojej diecézy, často bez predbežného ohlásenia sa. V Nitre prestaval a upravil biskupskú rezidenciu. Podobne prestaval aj letné sídla v Močenku, Radošine a v Kostolnej. Zaslúžil sa o výstavbu viacerých kostolov i farských budov v biskupstve. Financoval aj výstavbu škôl, chudobincov a nemocníc na biskupských pozemkoch.
Zachovalo sa niekoľko obežníkov, ktoré boli vytlačené nasledovne: v Bratislave 1. mája 1805, v Jágri 20. januára 1805, 24. apríla 1805, 4. 24. a 30. augusta 1805, 23. novembra 1805, 12. februára 1806. Z r. 1805 sa zachoval obežník pre archidiakonov s názvom Enciclica; ad DD. Vice-Archidiaconos archidioeceseos pro visitationis canonicae praeliminaribus actis praeparandis materiarum rubricas continens.