Kto je miništrant a čo znamená miništrovať?
Slovo miništrovať pochádza z latinského slova ministrare a znamená slúžiť, posluhovať, „posluhovať pri stole“.Táto služba sa ukázala ako veľmi potrebná už na úplnom začiatku našej Cirkvi. A najlepšie sa v nej osvedčili mladí, čestní, ochotne počúvajúci i konajúci chlapci. Takí, ktorí z celého srdca milovali Pána Boha a chceli mu bez výhrad slúžiť. I keď to boli časy plné prenasledovania, našlo sa ich veľa. Nemali presne formulované predpisy ako sa majú správať. Hlavnou myšlienkou činnosti, ktorú vykonávali, bola služba. Niektoré ich funkcie boli veľmi zaujímavé. Mnohí z nich preberali dary, ktoré veriaci nosili na obetný stôl, a ktoré sa po svätej omši zjedli na spoločnej hostine. Iní zase boli poverení strážením vchodových dverí, aby medzi veriacich neprenikli nepriatelia Pána Ježiša a všetkých kresťanov.
V začiatkoch boli miništranti oblečení ako ostatní ľudia. Ale postupne aj oni, tak ako kňazi, dostávali slávnostné oblečenie, aby sa aj takto zvýraznila ich dôležitá úloha, ktorú mali pri slávení svätej omše. Veď oni sú vlastne vybraní z ľudu, vyslanci ľudu, určení na pomoc kňazovi pri slávení najsvätejšej slávnosti. Preto sa vždy vyberali mládenci, ktorí si to svojím životom a spávaním najviac zaslúžili. Miništrant bol vzorom pre ostatných.
Miništrovaním teda rozumieme posluhovať pri Pánovom oltári, slúžiť pri slávení eucharistickej obety, posluhovať pri vysluhovaní sviatostí i pri ostatných liturgických úkonoch a obradoch. Chlapcov, ktorí vykonávajú túto službu, voláme miništranti. Miništrantská služba je vznešená, posvätná, je to služba rozmnožujúca Božie milosti, služba Pánovi a služba veriacemu ľudu. Vznešenosť miništrantskej služby spočíva v tom, že vo svätej omši sa sprístupňuje nekravavým spôsobom obeta Ježiša Krista na kríži, ktorou sa svojmu otcovi obetoval za naše hriechy sám Boží Syn. Miništrant je po kňazovi najbližšie k samému Ježišovi Kristovi opravdivo, skutočne a podstatne prítomnému vo Sviatosti oltárnej pod spôsobom chleba a vína.
Miništrantská služba je anjelská. Svätý Ján apoštol v knihe Zjavenie opisuje nebeskú liturgiu takto: ,,A hľa, na nebi stál trón a na tróne On, Sediaci. Ten čo sedel, vyzeral ako jaspisový a srdionový kameň. Okolo trónu bola dúha, na pohľad ako smaragd. Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov. . . Z trónu vychádzali blesky, hukot a hrmenie. . . pred trónom bolo čosi ako sklené more podobné krištáľu. A v strede pred trónom i okolo trónu boli štyri živé bytosti. . . Prvá bytosť sa podobala levovi, druhá bytosť sa podobala býkovi, tretia bytosť mala tvár akok človek a štvrtá bytosť sa podobala letiacemu orlovi.”(Zjv 4, 2-7) ,,Videl som a počul som hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starcov. Boli ich tisíce tisícov a volali mohutným hlasom: Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý prijať moc, bohatstvo a múdrosť, silu, česť, slávu a dorborečenie.”(Zjv 5,11-12),,Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu a volali: Amen ! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.”(Zjv 7, 11-12) To je liturgia neba. Táto liturgia nemá ani začiatok ani koniec. Koná sa neprestajne. Anjeli sa neustále klaňajú Bohu a spievajú na jeho slávu a chválu. To, čo konajú anjeli v nebi, to v našich kostoloch, katedrálach a bazilikách vykonávajú miništranti. Sú teda viditeľnými zástupcami anjelov. Ich úlohou prinášať na oltár liturgické knihy, nádoby a rúcha, chlieb a víno, starať sa o kadidelnicu, dávať veriacim znamenie zvončekom a iné.
Miništrantská služba je posvätná. Vo svätej omši prostredníctovm sviatosti Eucharistie nám Pán Ježiš dáva samého seba. Miništrant, ktorý prisluhuje pri týchto liturgických orbadoch, najmä pri svätej omši, vykonáva posvätnú službu, ktorá posväcuje jeho i všetkých veriacich.Miništrovanie je teda služba rozmnožujúca Božie milosti. Človek, povolaný k svätosti, k plnému žitiu s Bohom z tváre do tváre potrebuje na naplnenie tohto povolania Božie milosti, a to milosť pomáhajúcu a milosť posväcujúcu. Tieto milosti dostávame prostredníctvom služby Cirkvi vo sviatostiach, najmä Eucharistii. Eucharistiu nám Pán Ježiš zanechal ako posilu na ceste k svätosti. Pri vysluhovaní všetkých sviatostí, najmä pri slúžení svätej omše, ale aj pri iných liturgických obradoch, posluhuje minštrant, preto pomáha rozmnožovať Božie milosti.
Miništrantská služba je služba Pánovi. Pán Ježiš ako nebeský Baránok prišiel súlžiť ľudstvu a otvoriť mu brány večnosti. Túto službu zanechal svojej Cirkvi. Cirkev všetko robí z poverenia Pána Ježiša a v jeho mene. Keď Cirkev vysluhuje sviatosti v mene Krista, majú takú hodnotu, ako by ich vysluhoval sám Pán Ježiš, lebo vlastne sám Kristus vykonáva v nich svoju kňazskú službu. Keď Cirkev slávi svätú omšu, je tam prítomný sám Pán ježiš, ktorý prikázal sláviť svätú omšu slovami: ,,Toto robte na moju pamiatku.”(Lk 22, 19)
Miništranti majú dvoch patrónov. Tým prvým je svätý Tarzícius. Žil v časoch prvých kresťanov. Svoju vernosť a lásku Pánu Ježišovi dokázal svojou mučeníckou smrťou. Druhým patrónom miništtantov je svätý Dominik Savio, ktorý žil v 19. storočí.
Príručka pre miništrantov – mobil
Liturgický priestor
Liturgické predmety
Liturgické knihy
Liturgické odevy
Povolania v cirkvi
Územná štruktúra cirkvi
Služby v Cirkvi
Gestá a postoje pri liturgii
Liturgický priestor
Kostol
Kostol je sakrálna stavba, ktorá slúži kresťanom ako miesto bohoslužieb. Vo farnosti je jeden kostol vždy farský, ostatné sú filiálne.
Každý diecézny biskup má svoj kostol. Ten má titul katedrála. Niektoré význačné kostoly sa zase môžu popýšiť titulom bazilika.
Oltár
Najdôležitejším miestom v kostole je oltár. Stretávame sa pri ňom zhromaždení tak, ako Pán zhromaždil okolo stola apoštolov pri Poslednej večeri. Oltár si uctievame úklonom, kňaz na začiatku a na konci sv. omše aj bozkom. V starých kostoloch je viac oltárov, často sú zdobené sochami alebo obrazmi.
Ambona
Ambona je miestom ohlasovania Božieho slova. Z nej sa prednášajú čítania, medzispevy a veľkonočný chválospev. Môže sa z nej predniesť homília a spoločná modlitba veriacich.
Kazateľnica
V priebehu storočí plnila kazateľnica tú istú úlohu ako ambona. Mala rôzne podoby a často bola bohato zdobená. Dnes ju môžeš ešte vidieť v starších kostoloch.
Sedes
Sedes je sedadlo pre celebranta a tých, ktorí mu prisluhujú. Nachádza sa v blízkosti oltára a ambony.
Oltárny kríž
Na oltári alebo v jeho blízkosti má byť kríž, dobre viditeľný zhromaždenému spoločenstvu. Niekedy sa postaví k oltáru kríž, ktorý sa nosí v sprievode (procesiový kríž).
Tabernákulum
Tabernákulum (svätostánok) by mal byť umiestnený v bočnej časti svätyne alebo v bočnej kaplnke. Je to ozdobná skrinka s dvierkami, vo vnútri obtiahnutá hodvábnymi látkami. Dnu je uložená Oltárna sviatosť pod spôsobom chleba.
Uchovávanie Eucharistie je potrebné kvôli adorácii a podávaniu prijímania mimo svätej omše.
Červené svetlo na svätostánku alebo v jeho blízkosti je znamením Ježišovej prítomnosti vo svätostánku. Ak svetlo nesvieti, svätostánok je prázdny.
Večné svetlo
Červené svetlo na svätostánku alebo v jeho blízkosti je znamením Ježišovej prítomnosti vo svätostánku. Ak svetlo nesvieti, svätostánok je prázdny.
Krstiteľnica
Krstiteľnica je nádoba, v ktorej sa uchováva krstná voda. Pri krstiteľnici sa spravidla udeľuje sviatosť krstu.
Sviece
Sviece sú pri vysluhovaní sviatostí znakom prítomnosti Krista. V minulosti mali aj praktický význam, osvetľovali chrám.
Paškál
Paškál je veľká svieca umiestnená väčšinou pri krstiteľnici. Každý rok sa na Veľkonočnú vigíliu požehnáva nová. Pripomína nám vzkrieseného Krista. Je ozdobená krížom, letopočtom, písmenami A – alfa a Ω – omega a tymiánovými hrudkami, ktoré symbolizujú päť Kristových rán.
Spovednica
Pri krste sme dostali Boží život. Kto ho hriechom stratí, musí sa zmieriť s Bohom pri sviatosti zmierenia, ktorú prijímame práve v spovednej miestnosti alebo v spovednici.
Organ
Organ je klávesový hudobný nástroj. V kostoloch sa objavil v 8. storočí a dodnes nás organová hudba sprevádza pri liturgii.
Zvony
Zvony na vežiach našich chrámov nás zvolávajú na liturgiu. V súčasnosti sa používajú častejšie zvony na elektrický pohon.
Abakus (abak)
Abakus je malý stolík v presbytériu, ktorý slúži na prípravu vecí potrebných k celebrácii. Na ňom sa pred omšou pripravia liturgické knihy, pulpit, kalich, konsekračné misky, purifikatóriá, korporál, nádoba na ablúciu a podobne. Podľa možnosti sa má na ňom aj purifikovať.
Chórus
Chórus alebo chór je miesto v chráme, vyhradené pre organ a spevákov, sprevádzajúcich liturgiu.
Loď
Centrálna časť kostola sa nazýva loď. To je časť, vyhradená pre Boží ľud, s miestami na sedenie a státie. Niektoré kostoly môžu mať lodí viac, tie sú potom oddelené obyčajne stĺpmi. Prípadne má chrám pôdorys v tvare kríža a potom hovoríme o priečnej lodi.Presbytérium sa niekedy nazýva aj svätyňa. Centrálnym miestom presbytéria je oltár, na ktorom sa slávi Eucharistia.
Sakristia
Toto miesto ťa asi bude zaujímať. Je to miestnosť, v ktorej sú uložené liturgické predmety, knihy a rúcha. Tu sa obyčajne celebrant a asistencia pripravujú na slávenie.
Okná našich chrámov sú často krásne zdobené obrazmi, vyskladanými z farebného skla. Hovoríme im vitráže.
Kľakadlo
Ak máš kľačať dlhšie, napríklad pri adorácii alebo sviatosti zmierenia, kľakadlo príde určite vhod.
Starý oltár
V starých chrámoch je nezriedka oltárov viac, často sú zdobené sochami a obrazmi. Kňazi pri nich slávili liturgiu otočení chrbtom k ľudu. Dnes sa už väčšinou nepoužívajú. Pre odlíšenie od oltára, na ktorom sa slúži svätá omša, takýto voláme starý oltár.
Svätenička
Svätenička je nádoba na svätenú vodu, umiestnená zvyčajne pri vchode. Však vieš: namáčať prsty, prežehnať sa…
Liturgické predmety
Kalich
Kalich je nádoba na víno, ktoré sa pri omši premieňa na Kristovu krv. Má sa zhotovovať zo vzácneho a trvalého materiálu, ak je to kov menej vzácny ako zlato, má sa aspoň vo vnútri pozlátiť.
Cibórium
Cibórium vyzerá ako kalich s vrchnákom, slúži na uchovávanie hostií. V latinských liturgických knihách sa vyskytuje pod názvom pixida. Predpisy na zhotovenie cibória sú podobné ako pri kalichu.
Konsekračná miska
Konsekračná miska sa používa na uchovávanie hostií. Ak sa použije pri slávení svätej omše, kalichová paténa nie je potrebná. Niekedy sa, nie najsprávnejšie, nazýva aj obetná miska.
Paténa pre veriacich
Paténa sa používa pri rozdávaní svätého prijímania. Slúži na to, aby pri svätom prijímaní Eucharistia nespadla na zem.
Paténa pre kňaza
Voláme ju aj kalichová paténa. Slúži na hostiu pre kňaza (tzv. veľkú hostiu).
Ampulky
Ampulky sú malé nádobky na vodu a víno. Niekedy bývajú označené písmenami V (víno) a A (voda). Keď ich podávaš kňazovi, daj pozor, aby si sa nepomýlil, najprv víno, potom voda. Neklaď ich na oltár, radšej ich podaj kňazovi (diakonovi) do rúk. Ak sa ti to podarí uškami napred, určite bude rád.
Vélum na kalich a cibórium
Týmto vélom sa prikrýva cibórium vo svätostánku. Okrem toho sa niekedy používa aj kalichové vélum na prikrytie kalicha. Ešte poznáme jedno vélum, podstatne väčšie, ktoré sa používa pri eucharistickom požehnaní. Ale o ňom si povieme pri liturgických rúchach.
Monštrancia
Monštrancia je schránka na vystavenie Najsvätejšej sviatosti, spravidla umelecky zdobená, patrí k nej lunula – zlatý polmesiačik, do ktorého sa vkladá hostia.
Korporál
Korporálom nazývame naškrobený obrúsok, ktorý sa rozkladá a skladá do štvorca v znamení kríža. Niekedy býva na ňom vyšitý malý krížik alebo znak IHS. Krížik smeruje k celebrantovi. Rozkladá sa na oltár pod kalich a pod nádobky na hostie. Slúži na zachytávanie čiastočiek Eucharistie.
Repozitórium
Repozitórium je malé cibórium slúžiace na uschovávanie Eucharistie, určenej do monštrancie. Niekedy sa mu hovorí aj kustódia.
Palla
Palla má štvorcový tvar, zakrýva sa ňou kalich a miska a slúži ako ochrana pred prípadným znečistením. Na vrchnej strane býva zdobená, používa sa v liturgickej farbe dňa alebo biela.
Purifikatórium
Purifikatórium slúži na utieranie kalicha a posvätných nádob (purifikácia). V strede má vyšitý krížik.
Manutergium
Nazýva sa aj lavabo. Je to šatka, ktorou si kňaz utiera ruky po umývaní. Podobá sa na purifikatórium, ale na rozdiel od neho má vyšité na okraji písmeno L alebo krížik.
Zvonček
Zvonček upozorňuje na dôležité momenty pri omši. Obyčajne je jeden pevný pri dverách sakristie (zvoní sa na začiatok liturgie) a ďalší malý pri oltári. Ten sa niekedy nahrádza gongom alebo klepáčom či rapkáčom (Veľkonočné trojdnie).
Kadidelnica (turibulum)
Kadidelnica je nádoba na žeravé uhlíky na retiazkach. Používa sa pri slávnostných omšiach, pohrebných obradoch a podobne.
Kadidlo
Kadidlo je vonná látka, niekedy nazývaná aj tymián. Vyrába sa zo živice stromu Kadidlovník (Boswellia), do ktorej sa pridávajú iné vonné látky. Kadidlo sa sype na žeravé uhlíky, taví sa a uhoľnatie, čím sa z neho uvoľňujú vonné látky a hustý biely dym. Ten symbolizuje modlitby, vznášajúce sa k Bohu.
Lodička (navicula)
Loďka patrí ku kadidelnici. Je to nádobka na tymián, ktorý sa sype do kadidelnice. Jej súčasťou je malá lyžička. Meno dostala podľa tvaru pripomínajúceho loďku.
Aspergil
Aspergil sa nazýva sa aj kropenička. Je to nádoba na svätenú vodu s kropáčom.
Pulpit
Pulpit je podstavec pod misál.
Nádoby na oleje
Nádobky na posvätné oleje sa skrátene nazývajú aj olejky. Sú tri:
Olej katechumenov (označený CAT, OC)
Krizma (označený CH)
Olej chorých (označený INF, OI)
Používajú sa pri krste, birmovaní a olej chorých pri vysluhovaní sviatosti pomazania chorých.
Burza
Burza nie je len miesto obchodovania s akciami:-), ale aj malá nádobka na uchovávanie Eucharistie napríklad pri prinášaní svätého prijímania chorým.
Hostie
Pri svätej omši používame špeciálne pripravený chlieb nazývaný hostia. Určite poznáš rozdiel medzi veľkou a malou hostiou:-) Hostia sa pri svätej omši mení na Eucharistiu – telo nášho Pána.
Víno
Omšové víno sa vyrába z hrozna. Po lisovaní sa nechá vykvasiť. Musí to byť čisté víno, bez cukru a iných prísad. Vo svätej omši sa premieňa na Kristovu krv.
Voda
Voda sa v liturgii využíva pre svoj bohatý symbolický význam: umývanie rúk pri svätej omši; pokropenie ľudu; krstná liturgia; požehnanie vody na Veľkonočnú vigíliu a sviatok Zjavenia Pána. Ako symbol sa používa v spojitosti s požehnávaním vody na slávnosť Zjavenia Pána.
Popol
Popol je znamením pominuteľnosti a vonkajším znakom pokánia. Používame ho na Popolcovú stredu.
Liturgické knihy
V liturgických knihách sa nachádzajú texty a predpisy o obradoch, potvrdené Svätou stolicou.
Sú to: Breviár, misál, pontifikál, rituál, martyrológium, biskupský ceremoniál a knihy gregoriánskeho spevu. Úradné vydanie liturgickej knihy Svätou stolicou voláme typické vydanie. Z neho musia vychádzať všetky ostatné vydania a preklady. Okrem liturgických kníh sú tu ďalšie, ktoré používame napríklad pri pobožnostiach.
Breviár a Liturgia hodín
Breviár je liturgická kniha, ktorá obsahuje modlitby, hymny, žalmy a čítania pre kňazov a rehoľníkov na každodenné používanie počas celého cirkevného roka.
Nájdeš tu napríklad modlitbu Ranných chvál, Vešpier alebo Posvätného čítania. Po reforme pápeža Pavla VI. v roku 1974 sa pre denné ofícium používa Liturgia hodín.
Misál
Misál sa používa pri liturgii svätej omše. Obsahuje časti: úvod so všeobecnými smernicami; vlastné texty na jednotlivé obdobia liturgického roku; texty stálych častí; vlastné texty o svätých; spoločné texty o svätých; texty pre votívne omše, za rozličné potreby a na omše za zosnulých.
Lekcionár
Lekcionár patrí k Rímskemu misálu, ale je rozdelený do samostatných kníh. Jeho slovenské vydanie má 5 dielov:
I – nedele a sviatky
II – bežné dni v Adventnom, Pôstnom, Vianočnom a Veľkonočnom období, sviatky svätých
III – férie v období cez rok (nepárny rok), sviatky svätých
IV – férie v období cez rok (párny rok), sviatky svätých
V – ostatné čítania
Lekcionár I. môže byť rozdelený do troch zväzkov, označených IA, IB a IC.
Spoločné modlitby veriacich
V tejto knihe sa nachádzajú prosby, ktoré sa čítajú po homílii, resp. kázni. Sú rozdelené do dvoch zväzkov:
I. pre Advent, Vianoce, Pôst a Veľkú noc
II. pre Cezročné obdobie.
Pontifikál
V pontifikáli nájdeš modlitby a predpisy, týkajúce sa obradov sviatostí a svätenín, ktoré udeľuje biskup. Postupne boli vydané obrady: svätenia diakona, kňaza a biskupa, zasvätenia panien, požehnania opáta a opátky, posvätenia olejov, birmovania, udeľovania služieb, posvätenia kostola a oltára…
Rituál
Rituál zasa obsahuje modlitby a predpisy, ktoré sa vzťahujú na slávenia sviatostí a svätenín. Okrem rituálu pre celú Cirkev existujú aj partikulárne rituály pre jednotlivé cirkevné provincie alebo diecézy.
Benedikcionál
Benedikcionál sa nazýva aj Kniha požehnaní. Obsahuje obrady požehnania a posvätenia.
Kancionál
Kancionál je spevník, obsahuje piesne, ktoré spievame pri bohoslužbách. Nájdeš ho skôr na chóre pri organe.
Direktórium
Direktórium je kalendár, v ktorom možno zistiť, kedy je aká slávnosť, sviatok alebo spomienka, kde sú texty v omšových knihách potrebné k svätej omši, farba liturgického rúcha a iné informácie. Podľa neho sa pripravia knihy a rúcha na svätú omšu.
Modlitebník
Modlitebník obsahuje niektoré verejné modlitby a pobožnosti.
Evanjeliár
Evanjeliár je kniha evanjelií, používa sa pri liturgii slova.
Liturgické odevy a insígnie
Reverenda
Je to civilné oblečenie klerikov. Podľa farby, lemovania či cingula:
Kňazi, diakoni a bohoslovci nosia reverendu čiernej farby. Monsignori majú fialové lemovanie a gombíky, fialové cingulum. Biskupi nosia na reverende červené lemovanie a gombíky a prepásaní sú fialovým cingulom.
Kardinál má oblečenú červenú reverendu (prípadne čiernu s červeným lemovaním a gombíkmi).
Pápež nosí bielu reverendu s bielym cingulom.
Alba
Alba je odevom biskupa, kňaza a diakona. Prví dvaja ju nosia pod ornátom a štólou, diakon pod štólou a dalmatikou. Je vždy bielej farby, má dlhé rukávy a je prepásaná cingulom.
Superpelícia
Superpelícia je liturgická košeľa bielej farby, ktorá vznikla skrátením alby. Najčastejšie ju používajú miništranti. Kňazi a diakoni používajú superpelíciu zvyčajne pri pobožnostiach.
Kamža
Kamža alebo jednoducho sukňa je tiež súčasťou výstroje miništranta. U nás sa už používa čierna, ale v okolitých krajinách hrajú miništranti viacerými farbami.
Golier
Sú dva typy golierov. Jeden sa oblieka na rochetu, má príslušnú liturgickú farbu ako na našej fotke. Druhý typ sa oblieka pod superpelíciu a je vždy čierny. U nás sa používa skôr čierny golier.
Kolárik
Klerici ho nosia okolo krku a je vždy bielej farby.
Biret
Biret je hranatá pokrývka hlavy. Má tri rohy a brmbolec. Používa sa v chórovom odeve. Kňaz a diakon majú čierny, biskup fialový a kardinál červený, bez brmbolca.
Cingulum
Sú dva druhy cingula: povraz, ktorým sa podkasáva alba, aby priliehala k telu. Hodvábny pás na reverende, zakončený strapcom.
Cingulum kardinála (červené) a biskupa (fialové), kňazi, diakoni a bohoslovci nosia cingulum čiernej a pápež bielej farby.
Ornát
Ornát používa kňaz a biskup iba pri sv. omši. Sú rôzne farby ornátu:
Biela – používa sa vo Vianočnom a Veľkonočnom období, na sviatky Pána Ježiša Krista a svätých, ktorí neboli mučeníci.
Červená – používa sa na sviatky mučeníkov, kvetnú nedeľu a na Zoslanie Ducha Svätého.
Fialová – používa sa v Adventnom a Pôstnom období, a pri pohrebných obradoch.
Zelená – používa sa pri feriálnom slávení v cezročnom období.
Doplnkové farby ornátov
Okrem spomínaných štyroch farieb môžeš v skrini nájsť ornáty a štóly:
zlatá – nahrádza obyčajne bielu;
modrá – mariánska, môže sa používať na sviatky Panny Márie;
čierna – používala sa pri pohrebných obradoch, dnes už len zriedka;
ružová – môže sa použiť na 3. adventnú a 4. pôstnu nedeľu, kedy nahrádza fialovú.
Štóla
Štóla je symbolom posvätného stavu. Kňaz a biskup ju má prevesenú cez ramená, diakon ju nosí smerom od ľavého ramena k pravému boku. Platia pre ňu tie isté pravidlá o farbách, ako pre ornát.
Dalmatika
Dalmatika je vlastný odev diakona. Podobá sa na ornát, ale má rukávy. Oblieka si ju na albu a štólu. V staroveku ju nosili pápež a rímski diakoni. Jej farba je prispôsobená farbe ornátu.
Pluviál
Pluviál môže byť v liturgických farbách. Používa sa pri obradoch mimo svätej omše (procesie, pohreby, adorácie, udeľovanie sviatostí mimo svätej omše).
Náplecné vélum
Náplecné vélum sa používa pri eucharistických procesiách a požehnaniach. Zakrýva ruky a plecia kňaza. Býva bohato zdobené eucharistickými motívmi. Solideo je pokrývka hlavy klerika. Kňaz nosí čierne, biskup fialovej farby, kardináli červené a pápež biele. Biskup si ho sníma v tých častiach sv. omše, keď vedie v mene veriacich reč k Bohu. Odtiaľ pochádza názov: sola – jedine, Deo – Boh.
Mitra
Mitra je liturgická pokrývka hlavy. Latinská mitra má tvar jazyka. obyčajne sú na nej stuhy, ktoré v minulosti slúžili na uchytenie mitry na hlave. Nosia ju biskupi a opáti.
Pektorál
Pektorál je kríž na retiazke, ktorý používa biskup v liturgickom aj chórovom oblečení. Pri omši sa oblieka pod ornát na albu, je však dovolené mať ho aj na ornáte.
Pastorál
Nazýva sa aj berla. Používa ho biskup len v omši a ak ide v procesii na omšu. Je znakom pastierskej služby. Pápež má berlu zakončenú krížom.
Pálium
Pálium je odznak arcibiskupa a pápeža. Je to pás z ovčej vlny, ktorý nosí arcibiskup a pápež pri omši okolo krku. Vpredu a vzadu z neho padá pás zakončený čiernou časťou. Pálium ozdobuje šesť čiernych krížikov. Pápež má špeciálne pápežské pálium. Arcibiskupom udeľuje zasa arcibiskupské pálium.
Insígnie
Insígnia je vo všeobecnosti akýkoľvek znak, ktorý poukazuje na úlohu, úrad alebo službu svojho nositeľa. Preto môžme insígnie označiť ako pápežské, kardinálske, biskupské (pontifikálie: biskupské sandále, prsteň, pastorál, mitra, rukavice, pektorál, pálium), opátske, kanonické, rehoľné, insígnie panien (prsteň, svieca alebo lampa), insígnie ordinovaných služobníkov a mnohé ďalšie.
Habit
Rehoľníci používajú habit – špeciálny odev. Každá rehoľa má svoj typický odev.
Prsteň
Prsteň s pečaťou, vyrytou do kovu, alebo s drahým kameňom, vsadeným v očku, slúžil ako znak hodnosti a na vtláčanie úradných pečatí. Biskup ho nosí na prstenníku pravej ruky a symbolizuje vernosť Cirkvi a svojej diecéze.
Povolania v Cirkvi
Cirkev je jedna veľká rodina, v ktorej má každý svoje miesto – povolanie. A práve o povolaniach si teraz porozprávame.
Boží ľud
Všetci pokrstení tvoria spoločne Boží ľud. To preto, že ich v krste Boh prijal za svojich. A ešte si hovoria kresťania, lebo sa priatelia s Ježišom Kristom. Alebo jednoducho veriaci, lebo všetci uverili, že Ježiš je Boh, ktorý za všetkých zomrel a vstal z mŕtvych. No a väčšina z nich sú laici, teda kresťania, ktorí žijú svoju vieru tam, kde ich zavedú ich pracovné či spoločenské povinnosti.
Zasvätené osoby
Zasvätený život v Katolíckej cirkvi je spôsob života jednotlivcov, ktorí prijali evanjeliové rady v podobe sľubu. Pri ňom sa človek zasväcuje Bohu. To ale neznamená, že každý zasvätený nosí habit a žije v kláštore.
Rehoľníci
K zasväteným patria rehoľníci a rehoľníčky. Pán si ich vyberá zo svojho ľudu. Obyčajne bývajú spolu v dome, ktorý volajú kláštor. A nosievajú zvláštne oblečenie – habit. Aj oni sú kresťania, aj oni slúžia Pánovi. Ale robia to nejakým špeciálnym spôsobom, napríklad starostlivosťou o chorých a podobne.
Opát, opátka
Opát je predstavený mužského kláštora. Ustanovuje sa liturgickým obradom, pri ktorom dostáva podobné insígnie ako biskup. Iba niektoré rehole majú opátov. Opátka (niekedy aj abatyša) je predstavená ženského kláštora. Je volená svojou komunitou. Ustanovuje sa liturgickým obradom Požehnanie opátky, pri ktorom dostáva regulu, prsteň, niekde aj pektorál, korunu či pastiersku palicu – pastorál. Iba niektoré rehole majú opátky.
Klerik
Klerici sú muži, ktorí prijali posvätnú vysviacku, teda diakoni, kňazi a biskupi. Ale niekedy sa tak hovorí aj bohoslovcom.
Diakon
Diakon je klerik, prijal posvätný rád diakonátu. Pri svätej omši ho spoznáš podľa dalmatiky alebo prekríženej štóly. Diakon pri liturgii prednáša evanjelium, ohlasuje Božie slovo, krstí, sobáši, pochováva..
Farár
Farár je vlastným pastierom farnosti. Menuje ho diecézny biskup.
Jeho úlohou je vyučovať (hlásanie Božieho slova, katechéza), posväcovať (slávenie liturgie) a vykonávať pastoračnú činnosť (návšteva rodín, duchovná pomoc chorým, starosť o chudobných a podobne).
Kaplán
Kaplán (farský vikár) je tiež kňaz. Aj on prijal posvätný rád presbyterátu. Kaplána menuje diecézny biskup a jeho úlohou je pomáhať farárovi pri jeho službe vo farnosti.
Dekan
Kňazi môžu mať aj iné úlohy a funkcie. Dekan je kňaz, ktorý stojí na čele dekanátu. Dekana menuje diecézny biskup. Napríklad na tejto fotke sú minimálne dvaja :-).
Biskup
Biskup je nástupca apoštolov. Je vymenovaný pápežom a vysvätený iným biskupom. Obyčajne má na starosti diecézu – biskupstvo. Môže mať aj pomocných a svätiacich biskupov.
Diecézny biskup si vyberá generálneho vikára – svätiaceho biskupa alebo niektorého z kňazov, ktorý mu zvlášť pomáha v správe diecézy.
Arcibiskup je biskup, ktorý stojí na čele arcidiecézy.
Metropolita je arcibiskup na čele cirkevnej provincie. Spoznáš ho podľa pália Podliehajú mu diecézni biskupi tejto provincie. Tým sa hovorí sufragáni. Znakom metropolitu je pálium.
Primas je prvý medzi arcibiskupmi a biskupmi v určitej krajine.
Kardinál
Kardináli majú pôvod v diakonoch, kňazoch a biskupoch, ktorí počas prvého tisícročia pomáhali rímskemu biskupovi pri riadení rímskej diecézy. Kardináli majú právo voliť rímskeho veľkňaza. Menuje ich výlučne pápež. Väčšina z nich sú biskupi. Spoznáš ich podľa červenej farby (reverenda, solideo). Na fotke vidíme Svätého Otca, ako odovzdáva biret novému kardinálovi.
Pápež
Pápež (Svätý Otec) – rímsky biskup, hlava Katolíckej cirkvi, nástupca svätého Petra, hlava biskupov, zástupca Kristov tu na zemi, pastier všeobecnej cirkvi.
Je volený kardinálmi a aj on prijal biskupskú vysviacku. Pápež má svoje sídlo vo Vatikáne.
Územná štruktúra Cirkvi
Farnosť
Kresťania, ktorí spolu žijú na menšom území, vytvárajú spolu farnosť. Do farnosti posiela biskup svojho kňaza. Toho voláme farár. To už vieš.
Dekanát
Viac farností, okolo 10 v rámci toho istého regiónu, spolu tvorí dekanát. To je dôležité hlavne pre farárov a kaplánov, lebo oni si vzájomne pomáhajú a zastupujú sa. Biskup menuje alebo kňazi si volia spomedzi seba dekana – jedného z kňazov dekanátu. Ten to má potom všetko tak trochu pod palcom.
Diecéza
Viacero dekanátov spolu tvorí diecézu. Je to už väčšie územie, na čele ktorého stojí diecézny biskup. Je územne presne ohraničené. Je zriadená najvyššou cirkevnou vrchnosťou, ktorou je Svätá stolica.
Služby v Cirkvi
Akolyta
Akolyta je ustanovený na pomoc diakonovi a službu kňazovi. Jeho úlohou je starať sa o službu pri oltári, pomáhať diakonovi a kňazovi pri liturgických úkonoch, najmä pri svätej omši. Medzi jeho úlohy patrí aj prinášanie sviec. Môže viesť prípravu tých veriacich, ktorí z času na čas majú pomáhať pri liturgických obradoch, teda miništrantov. Ako mimoriadny vysluhovateľ rozdáva sväté prijímanie vtedy, keď riadni vysluhovatelia nie sú prítomní, alebo keď im v tom prekáža choroba, vek.
Akolytu na službu ustanovuje liturgickým obradom biskup. Táto služba je vyhradená dospelým mužom.
Ceremoniár
Ceremoniár je ten, kto má na starosti organizáciu liturgického slávenia, zvlášť keď mu predsedá biskup.
Exorcista
Do reformy po II. vatikánskom koncile bol exorcistát nižším rádom, ale exorcisti spravidla nevykonávali svoje poslanie – exorcizmus.
Dnes službu exorcistu z práva vykonávajú diecézni biskupi alebo tí, ktorých oni poveria. Tých potom voláme exorcisti.
Sakrista, sakristián, kostolník
Stará sa o sakristiu, s láskou má pripravovať knihy, z ktorých sa bude prednášať Božie slovo a modlitby, rúcha a ostatné veci, ktoré sú potrebné na slávenie. Má takisto bdieť nad rozozvučaním sa zvonov na posvätné slávenia. Má sa starať aj o posvätné ticho a pokoj v sakristii.
Lektor
Lektor je, podobne ako akolyta, liturgickým obradom biskupom ustanovený na úlohu v liturgickom zhromaždení čítať Božie slovo. Pri svätej omši číta lekciu; ak chýba žalmista, recituje žalmy; v spoločnej modlitbe veriacich prednáša úmysly; usmerňuje spev a účasť veriaceho ľudu na bohoslužbách. Ak treba, môže viesť prípravu tých veriacich, ktorí z času na čas majú čítať pri liturgických úkonoch Sväté písmo. Aj táto služba je vyhradená dospelým mužom. Ak niet riadne ustanovených lektorov, môžu ich službu dočasne prevziať aj iní schopní veriaci.
Lucifer
Posluhujúci nazývaný minister de luce, tiež lucifer (s malým l), tiež bugista. Jeho úlohou bolo nosiť svetlo a osvetľovať ním texty, ktoré čítal biskup. V dnešnej liturgii sa bugia nepredpisuje, predpokladá sa používanie potrebných pomôcok podľa potreby, napríklad vo Veľkonočnej vigílii.
Miništrant
Týmto pojmom sa označuje služobník, posluhujúci pri liturgii. Dočasne, alebo príležitostne môže byť poverený vykonávať niektoré úlohy lektora a akolytu.
Neofyt
Neofyt neslúži síce pri liturgii, ale v liturgických knihách sa spomína. Iné označenie: novopokrstený alebo novokrstenec. V liturgických knihách sa takto označujú dospelí, pokrstení zvyčajne na Veľkonočnú vigíliu. Hovorí sa o nich počas obdobia bezprostrednej mystagógie, teda zvyčajne do Nedele zoslania Ducha Svätého. Potom sa už nazývajú veriaci.
Posluhujúci
Týmto termínom sa označujú tí, ktorí konajú službu pri slávení liturgie. V užšom význame sú to iba tí, ktorí boli na liturgickú službu natrvalo ustanovení liturgickým obradom, teda po reforme II. vatikánskeho koncilu lektor a akolyta.
Turifer a navikulár
Posluhujúci, ktorý pri liturgii nosí kadidelnicu (turibulum) a, ak chýba diakon, koná jeho službu pri incenzácii. Obyčajne drží v ľavej ruke kadidelnicu a v pravej loďku (navicula), alebo mu s ňou pomáha navikulár. Ten stojí vždy po ľavej ruke turifera, aby kňaz mohol lepšie nasypávať tymián. Navikulu drží oboma rukami pri hrudi.
Krucifer
Krucifer je posluhujúci, ktorý nesie kríž v sprievode. Na čele sprievodu kráča turifer (a navikulár), za ním krucifer s akolytmi (nesú sviece) a po nich ostatní asistujúci.
Komentátor
Komentátor vysvetľuje veriacim obrady a dáva pokyny, pokiaľ je to potrebné. Nie je vhodné, aby svoju funkciu vykonával z ambony.Vidíš, ako počúvajú? Asi to hovorí dobre pripravený komentátor.
Bakulár (berlista)
Bakulár drží počas niektorých úkonov biskupovi pastorál. Zdržiava sa vždy za biskupom po jeho ľavej strane.
Infulár (mitrista)
Infulár sníma a nasadzuje biskupovi z hlavy mitru. Po modlitbe nad obetnými darmi na začiatku prefácie sníma biskupovi z hlavy aj solideo. Potom mitru odloží až do svätého prijímania.
Librifer
Librifer má na starosti liturgické knihy, hlavne Rímsky misál.
Celebrant, koncelebranti
Ten, kto predsedá liturgickému sláveniu. Ak je pri svätej omši viac kňazov, v liturgických knihách sú označení ako koncelebranti.
Gestá a postoje pri liturgii
Každý chrám je posvätným miestom. Od ostatných budov sa odlišuje nielen vzhľadom, ale aj tým, ako sa v ňom správame. Ako sa správať pri liturgii? Ťažká otázka. Preto si teraz povieme niečo o gestách a postojoch pri nej. Poďme na to.
Státie
Týmto postojom prejavujeme úctu. Státie je aj postojom modliaceho sa. Preto kňaz pri slávení svätej omše a takmer pri všetkých liturgických úkonoch stojí. Aj lektor na znak úcty k Božiemu slovu stojí pri čítaní. Ak niečo držíš v jednej ruke (napr. kadidelnicu alebo berlu), druhá ruka je položená na prsiach. Keď nič nedržíš v ruke, ruky maj pekne zopnuté pri hrudi.
Sedenie
Sedenie je postojom predstaveného alebo učiteľa, ktorý vyučuje. Ale je tiež postojom počúvajúceho žiaka. Počas liturgie všetci sedia, keď lektor číta Božie slovo, keď sa spieva žalm medzi čítaniami, počas homílie, prípravy obetných darov a vo chvíľach ticha. Keď sedíš, dlane voľne polož na kolenách, vyzerá to lepšie.
Kľačanie a pokľaknutie
Pokľaknutím človek vyjadruje svoju pokoru pred Bohom. Tiež tak dávame najavo pokánie a prosbu. Pokľaknutie ale vyzerá inak ako kľačanie. Pokľakni si na pravé koleno. Kľačí sa na obidvoch kolenách a vzpriamene, nie akoby si mal brušné kŕče. Ak držíš v rukách sviecu, kríž, berlu, mitru, kadidelnicu alebo čokoľvek iné, tak si, prosím ťa, nekľakaj. Je to dosť nepraktické ;-).
Chôdza
Pri oltári vyjadruje radosť a pripravenosť k službe. Teda nie zmätok ako na bojisku. K oltáru nepatrí ani poklus, ani ťahanie nôh.Pri skupinovej chôdzi sa snažíme udržať rad a rovnaké rozstupy.
Úklon
Úklon symbolizuje úctu alebo prosbu. Úklon hlavy robí kňaz pri vyslovovaní mena Božských osôb pri liturgii, pokiaľ sa spoločne menujú, ale i kedykoľvek sa vyslovuje meno Ježiš, Mária alebo mena svätca, na ktorého česť sa slávi svätá omša. Tiež pri slovách „a mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom“ alebo „ktorý sa počal z Ducha Svätého a narodil sa z Márie Panny“ pri recitovaní Vyznania viery. Hlboký úklon tela robíme pred oltárom, kde nie je Najsvätejšia sviatosť, pri príchode k oltáru, na ktorom sa slávi Eucharistia, a pred odchodom sprievodu.
Prostrácia
V dnešnej liturgii sa prostrácia používa len tri razy: Veľký piatok na začiatku obradov, vysviacka diakona, kňaza a biskupa, požehnanie opáta a zasvätenie panny. Symbolizuje najhlbšie poníženie sa a modlitbu. Všimni si tých, ktorí ležia (prostrácia), sú to diakoni pri udeľovaní posvätnej vysviacky.
Znak kríža
Znak kríža je typickým kresťanským gestom. Veriaci sa prežehnávajú tzv. veľkým krížom na začiatku svätej omše a na jej konci pri kňazskom požehnaní. Pri evanjeliu sa robí tzv. malý kríž pri slovách „Čítanie zo svätého evanjelia…“, palcom pravej ruky na čele, na perách a na prsiach.
Zložené ruky
V minulosti sluha vyjadroval oddanosť svojmu pánovi tak, že si kľakol a zložené ruky vložil do rúk svojho pána. Tým ho uznával za svojho pána. Toto gesto vyjadruje, že naším pánom je Boh. Ak držíme zložené ruky pri srdci, dávame tým najavo, že sa modlíme nielen ústami, ale aj srdcom. Zložené ruky znamenajú ochotu slúžiť. Neschovávaj ich za chrbát. Dlane sú zložené k sebe, prsty smerujú hore, pravý palec je na ľavom. Takto zložené ruky vyjadrujú, že modlitba má stúpať k Bohu.
Podávanie rúk
Podanie ruky je symbolom zmierenia a priateľstva. Pri svätej omši si podávame ruky pred svätým prijímaním po slovách: „Dajte si znak pokoja!“ Najprv dá kňaz znak pokoja najbližším posluhujúcim, tí ho podajú zase svojim susedom. A tak to ide ďalej. Kto podáva ruku, hovorí: „Pokoj s tebou.“ Druhý odpovedá: „I s duchom tvojím.“ Keď niekomu podávaš ruku, pozeraj mu do očí.
Otvorené a rozopäté ruky
Otvorené dlane pri modlitbe symbolizujú otvorenosť človeka pre Pánove dary. Rozpäté ruky kňaza pri modlitbe sú zase symbolom pre modlitbu, ktorú prednáša Pánovi nielen za seba, ale za všetok ľud.