O Liturgii
Slovo „liturgia“ v pôvodnom význame znamená „verejné dielo“, „službu v mene ľudu alebo v prospech ľudu“. V kresťanskej tradícií znamená, že Boží ľud sa zúčastňuje na „Božom diele“. Prostredníctvom liturgie Kristus, náš Vykupiteľ a Veľkňaz, pokračuje vo svojej Cirkvi, s ňou a skrze ňu v diele nášho vykúpenia.V Novom zákone sa slovom „liturgia“ označuje nielen slávenie Božieho kultu, ale aj ohlasovanie evanjelia a činorodá láska. Vo všetkých týchto prípadoch ide o službu Bohu a ľuďom. Cirkev je pri liturgickom slávení služobnicou na obraz svojho Pána, jediného „Liturga“, lebo má účasť na jeho kňazstve, ktoré je prorocké (ohlasovanie slova) a kráľovské (služba lásky).
Čo je liturgia
Do liturgie patrí – vysluhovanie sviatostí a liturgia hodín, liturgia svätenín, pohreb . Spomedzi siedmich sviatostí sa najčastejšie slávi sv. omša (Eucharistia) a sviatosť zmierenia (spoveď). Liturgia hodín (posvätné ofícium, breviár) je denná modlitba katolíckej Cirkvi latinského obradu (rímskokatolíci). Modlia sa ju kňazi, rehoľníci a aj laici. Nosnou časťou sú žalmy. Pozostáva z niekoľkých častí: Posvätné čítanie, Ranné chvály, Modlitba cez deň, Vešpery (večerné modlitby) a Kompletórium (modlitba pred spaním).
Kto slávi liturgiu
Sviatostnú liturgiu slávi celé spoločenstvo veriacich, teda celá Cirkev. Liturgické slávenia nie sú súkromné slávenia, ale slávenia Cirkvi, ktorú tvorí Boží ľud pod vedením biskupov. Preto spoločné slávenie liturgie má prednosť pred individuálnym slávením. V slávení liturgie má každý svoj druh činnosti. „Všetky údy nekonajú tú istú činnosť“ (Rim 12,4). Niektorých povoláva Boh na osobitnú službu spoločenstvu. Títo služobníci sú vybratí a prijímajú sviatosť posvätného stavu, ktorou ich Duch Svätý robí schopnými konať v osobe samého Ježiša Krista, aby slúžili Božiemu ľudu. Keďže sviatosť Cirkvi sa plne prejavuje v Eucharistii, služba biskupa sa prejavuje predovšetkým v slávení Eucharistie (sv. omše) a v spoločenstve s ním aj služba kňazov a diakonov.
Liturgii teda predsedá vysvätený služobník – biskup alebo kňaz, prípadne diakon. Medzi ostatné liturgické služby patrí služba akolytu (mimoriadny rozdávateľ sv. prijímania), lektora (čítanie sv. Písma), miništranta (asistencia pri oltári), organistu, speváka žalmov, služba liturgického spevu. Každý má robiť to, čo mu podľa jeho služby patrí, nič viac, nič menej.
Kedy sa slávi liturgia
Liturgia sa slávi denne, predovšetkým však v nedeľu. Nedeľa ako deň Pánovho zmŕtvychvstania má osobitné postavenie. Je to deň zasvätený Pánovi. V tento deň má každý kresťan-katolík povinnosť zúčastniť sa na sv. omši. Celé slávenie sa deje v rámci tzv. liturgického (cirkevného) roka. Liturgický rok začína prvou adventnou nedeľou. Adventné obdobie trvá tri-štyri týždne. Po ňom nasleduje Vianočné obdobie, ktoré končí Nedeľou Krstu Pána Ježiša (je to nedeľa po sviatku Zjavenia Pána – Troch kráľov). Pôstne obdobie začína Popolcovou stredou a trvá 40 dní (pôstne nedele sa do tohto počtu nerátajú). Veľkonočné obdobie začína Veľkonočnou nedeľou a končí Turícami (Zoslaním Ducha Svätého). Ostatné obdobie (medzi vianočným a pôstnym obdobím a po Turícach) sa nazýva Cezročné obdobie alebo Obdobie cez rok. Okrem toho si každý deň pripomíname sviatky Pána alebo svätých podľa oficiálneho Rímskeho martyrológia (zoznamu svätých). K tejto téme pozri stupne liturgických slávení.
Kde sa slávi liturgia
Takmer v každom meste či dedine sa nachádza budova, ktorej hovoríme chrám, kostol, či kaplnka. Je to miesto zasvätené výlučne Bohu. Tu sa deje liturgia, modlitba Cirkvi, tu sa vysluhujú sviatosti. Tu sa uchováva Najsvätejšia Sviatosť, teda Telo Pána Ježiša. Najdôležitejšie miesta v chráme sú svätostánok (bohostánok – úschova Najsvätejšej Sviatosti), oltár, sedes (sedadlo predsedajúceho), ambona (čítanie Božieho slova), krstiteľnica.
Stupne liturgických slávení
Féria – deň, keď si pri liturgii nespomíname na žiadneho svätca
Ľubovoľná spomienka – spomienka na konkrétneho svätého, ktorá sa môže alebo nemusí sláviť
Spomienka – povinná spomienka
Sviatok – vyšší stupeň slávenia. Pri liturgii sa spieva Glória (Sláva Bohu na výsostiach) a v Liturgii hodín sa v Posvätnom čítaní modlí Te Deum (Teba, Bože, chválime)
Slávnosť – najvyšší stupeň slávenia. Do liturgie sa okrem Glórie pridáva aj Vyznanie viery (Verím v Boha). Niektoré slávnosti sú aj prikázanými sviatkami.
Nedeľa – deň Pána. V tento deň sa koná slávnostná bohoslužba (sv. omša). Spieva sa Glória (okrem Adventného a Pôstneho obdobia) a je aj Vyznanie viery. Každý kresťan-katolík je povinný zúčastniť sa v nedeľu na sv. omši.
Prikázaný sviatok. Osobitným termínom je prikázaný sviatok. Označuje slávnosť, ktorú máme zasvätiť ako nedeľu (zúčastniť sa sv. omše a nekonať ťažké práce).
Prikázané sviatky
- Panna Mária Bohorodička (1.1.)
- Zjavenie Pána – Traja králi (6.1.)
- Sv. Jozef, ženích Panny Márie (19.3.)
- Nanebovstúpenie Pána (štyridsiaty deň po Veľkej noci, štvrtok)
- Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi – Božie Telo (druhý štvrtok po Nedeli zoslania Ducha Svätého)
- Sv. Peter a Pavol, apoštoli (29.6.)
- Nanebovzatie Panny Márie (15.8.)
- Všetkých svätých (1.11.)
- Nepoškvrnené Počatie Panny Márie (8.12.)
- Narodenie Pána (25.12.)
Prikázaný sviatok sv. Jozefa, ženícha Panny Márie, je u nás dišpenzovaný (tzn. neslávi sa ako prikázaný). V niektorých krajinách sa prikázané sviatky Nanebovstúpenia Pána a Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi prenášajú na najbližšiu nedeľu (normálne pripadajú na štvrtok).
Neprikázané sviatky
2.2. – Obetovanie Pána
19.3. Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie
Veľkonočný pondelok – pohyblivý
25.3. – Zvestovanie Pána
Turíčny pondelok – pohyblivý
Najsvätejšieho Srdca Ježišovho – pohyblivý
5.7. – Sv. Cyrila a Metoda
8.9. – Narodenie Panny Márie
15.9. -Sedembolestnej Panny Márie
26.12. – Sv. Štefana, prvého mučeníka
Liturgické predmety
|
Kalich – Pohár na víno |
Cibórium – kalich s vrchnákom na uschovanie hostií. Vo svätostánku má byť prikryté vélom. | |
Monštrancia – pozlátená nádoba do ktorej sa vystavuje sviatosť oltárna na poklonu, alebo slávnostný sprievod. Súčasťou je lunula – polmesiac | |
Miska – je nádoba na hostie, má byť vo svätostánku prikrytá pallou | |
Ampulky – nádobky na vodu a víno | |
Paténa kňaza – miska na chlieb, pri premenení sa mení chlieb na Kristovo telo |
|
Liturgické prikrývky |
|
Palla- tvrdá štvorcová prikrývka kalicha | |
Purifikatorium – šatka na čistenie kalicha |
|
|
Korporál- je obrúsok, ktorý sa prestiera na oltár pod kalich a paténu |
Vélum – ozdobná prikrývka cibória | |
Kadidelnica – nádoba so žeravím uhlím na ktorom sa spaľuje voňavý tymián | |
Loďka, Navikula – nádoba na tymián, ktorý sa sype na žeravé uhlie |
Klasické oblečenie kňaza:
Reverenda- odev siahajúci od ramien až po členky. Najčastejšie je čiernej farby. Prípadné farebné doplnky (červený pás, gombíky…) označujú úrad, ktorý dotyčná osoba zastáva v Cirkvi. Pápež nosí reverendu bielej farby. Reverendu kňazovi na svätú omšu netreba pripravovať. Tú máva väčšinou oblečenú na sebe. | |
Habit- je rehoľný neliturgický odev, ktorý siaha od ramien po členky. Každá rehoľa má svoj typický odev (farba, strih, doplnky). | |
Kolárik – je malý, biely, podlhovastý predmet z umelej hmoty. Je symbolom čistoty. Jeho nosením sa navonok dáva najavo, že osoba (kňaz, bohoslovec) je zasvätený Bohu a že sa s plných síl snaží čnostne, sväto i čisto žiť. | |
Kňazská košeľa – je košeľa, ktorá má svoj typický strih. Golier kňazskej košele je upravený tak, aby sa doň dal zasunúť kňazský kolárik. Ak je kňaz v kňazskej košeli, tak niekedy hovoríme, že je v “kňazskom civile”. | |
Biret – je kňazská hranatá pokrývka hlavy s troma výstupkami a strapcom. Podľa druhu a farby biretu sa dá rozoznať kto je kto – aký stupeň svätenia prijal ten ktorý kňaz. Kňaz používa čierny, biskup fialový a kardinál červený, bez strapca. | |
Superpelícia – biela košeľa so širokými rukávmi a hranatým výrezom okolo krku. |
Liturgické oblečenie
Liturgický odev je posvätné oblečenie kňaza a miništrantov.
Humerál – oblieka si ho kňaz na ramená a okolo krku pod albu. Ak je alba pri krku upravená, humerál sa nemusí používať. | |
Štóla – znak kňazskej služby. Nosí ju diakon, kňaz a biskup. Je to stuha, pás látky, ktorý splýva diakonovi z ľavého ramena na pravý bok, kňazovi a biskupovi splýva cez obe ramená dole. | |
Alba – dlhá biela tunika, ktorá siaha po členky. | |
Cingulum – povraz alebo pás, ktorým sa podväzuje, alebo prepáše alba okolo pásu. | |
Dalmatika – liturgický odev diakona pri svätej omši. Podobá sa ornátu, ale má rukávy. | |
Ornát Vrchný liturgický odev kňaza a biskupa, ktorý nosia pri svätej omši. Je farebne odlíšené podľa liturgických období a slávnosti: Biele – vianočné, veľkonočné obdobie a sviatky Pána Ježiša. Fialové – adventné, pôstne obdobie a pohreby Zelené – obdobie cez rok Červené – sviatky Ducha Svätého a spomienky na mučeníkov Modré – sviatky Panny Márie Zlaté – zastupuje každú farbu, naviac sa používa na veľké sviatky |
|
Pluviál – dlhý ozdobný plášť, niekedy s kapucňou. Môže sa používať pri procesiách, sprievodoch, požehnaniach a rôznych obradoch. | |
Rocheta – košeľa so širokými rukávmi bez hranatého výrezu, pri krku stiahnutá. | |
Vélum – je dlhý široký pás, ktorý kňaz používa pri požehnaní so Sviatosťou oltárnou. | |
Mitra – obradná pokrývka hlavy užívaná prevažne biskupmi. |
GESTÁ V LITURGII
Spoločné úkony a gestá majú zachovávať s rovnakou úctou všetci účastníci liturgického zhromaždenia. Sú prejavom jednoty a spoločenstva zhromaždených veriacich, vyjadrujú myseľ a duchovný postoj. Človek vyjadruje svoj vzťah k Bohu nielen slovami, ale aj svojím postojom. V liturgii má všetko svoj význam.Každý liturgický úkon sa má vykonať dôstojne, dôsledne a s plnou vážnosťou. Miništrant koná to, čo konajú v nebi anjeli.
Pokľaknutie
Je to vzdanie úcty Pánovi. Keď prichádzame do kostola, pokľaknutím pozdravíme Pána Ježiša vo svätostánku. Pokľakneme na pravé koleno, nepredkláňame sa. Ruky ostávajú zopäté (prípadne pravá je na hrudi – srdci a ľavá je spustená pozdĺž tela) a neopierajú sa ani o kolená, ani o zem. Nikdy nepokľakneme za chôdze. Keď pokľakneme spoločne, potom sa snažíme naraz.
Kľačanie
Vyjadrujeme tým pokoru. Je prejavom klaňania sa Pánu Bohu. Boh je väčší ako my. Kľačíme vzpriamene a ticho, neotáčame hlavou, ruky zostávajú zopäté na srdci, päty sú spolu. Nesedíme na pätách.
Poklona
Znamená vzdanie úcty. Poklonou zdravíme oltár ako najdôležitejšie miesto v kostole, ktoré kňaz dokonca uctieva bozkom. Telo zostáva rovné, skláňa sa len hlava a trochu ramená. Poklonu robíme pomaly a úctivo.
Sedenie
Keď sedíme v kostole, znamená to, že sa nikam neponáhľame, ale máme čas pre Ježiša a chceme ho v pokoji počúvať, Nepredkláňame sa, nenakláňame hlavu dopredu, chrbát zostáva rovný. Nohy nenaťahujeme pred seba, ani ich nedávame pod lavicu, kolená a špičky zostávajú vedľa seba. Ruky máme položené na kolenách.
Státie
Je symbolom pripravenosti, bdelosti. Kto stojí, nespí, ale je pripravený vydať sa na cestu, alebo urobiť nejakú úlohu. Státím vyjadrujeme aj úctu voči tomu, s kým hovoríme. Státie v kostole znamená nielen pripravenosť počúvať, ale aj urobiť to, čo chce Boh. Stojíme rovno, vzpriamene, neopierame sa o stenu alebo o lavicu. Päty sú spolu.
Zložené ruky
Znamenajú ochotu slúžiť. Nedávame si ich za chrbát, ani nám nevisia voľne popri tele. Ak držíme zložené ruky na srdci, dávame tým najavo, že sa modlíme nielen ústami, ale aj srdcom. Dlane sú zložené k sebe, prsty smerujú hore, pravý palec je na ľavom. Takto zložené ruky vyjadrujú, že modlitba má stúpať hore k Bohu. V minulosti sluha vyjadroval oddanosť svojmu pánovi tak, že si kľakol a takto zložené ruky dal do rúk svojho pána. Tým ho uznával za svojho pána. Toto gesto vyjadruje, že naším pánom je Boh.
Podávanie ruky
Vyjadruje sa tým odpustenie, priateľstvo, jednota. Pri svätej omši si podávame ruky pred svätým prijímaním po slovách: “Dajte si znak pokoja!” Podávame si pravú ruku. Najprv podá ruku kňaz najbližším miništrantom, tí ju podajú zase svojim susedom. A tak to ide ďalej. Pri podávaní ruky sa pozeráme rovno do očí. (Ten, kto podáva ruku, hovorí: “Pokoj s tebou. ” Druhý odpovedá: “I s duchom tvojím. “)
Rozopäté ruky
Rozopäté ruky kňaza pri modlitbe všetkým pripomínajú, že Boh nás pozýva k sebe. Keď máme niekoho radi a chceme mu ísť naproti, natiahneme k nemu ruky. Tiež nám pripomínajú ruky Pána Ježiša na kríži – ak chceme byť podobní Pánovi, máme byť ochotní pre neho niečo obetovať.
Chôdza
Pri oltári vyjadruje radosť a pripravenosť k službe. Teda nie “zmätok na bojisku”. K oltáru nepatrí ani “poklus”, ani “ťahanie nôh”. Pri skupinovej chôdzi sa snažíme udržať rad a rovnaké rozostupy. Zopäté ruky držíme v rovnakej výške.
Bitie v prsia
Symbolizuje našu ľútosť nad spáchanými hriechmi. Pripomína nám rímskeho stotníka, ktorý sa pri smrti Pána Ježiša bil v prsia pod jeho krížom a zároveň vyznával, že Ježiš Kristus je Boží Syn.
Znamenie kríža
Pripomína, že Pán Ježiš z lásky k nám zomrel na kríži a že my pre neho dokážeme tiež niečo obetovať. Zobrať na seba každodenné kríže.
– Veľký kríž – Robíme na začiatku a na konci svätej omše, na začiatku a na konci modlitby. Ľavá ruka je položená vo výške žalúdka a pravou rukou (prsty sú spolu) sa dotýkame na čele, na srdci, na ľavom a potom na pravom ramene.
– Malý kríž – Robíme pri svätej omši pred evanjeliom tak, že ľavá ruka je položená vo výške žalúdka a palcom pravej ruky (prsty sú spolu) robíme krížik:
– na čele – Symbol, že o slovách Pána Ježiša budeme rozmýšľať.
– na ústach – Vyjadruje, že o slovách Pána Ježiša budeme hovoriť.
– na srdci – Znamená, že slová Pána Ježiša chceme uchovávať v srdci.
Je dôležité uvedomiť si, že jednotnosť, harmónia pridáva liturgii na kráse. Našou snahou nech nie je drezúra, ale prirodzenosť. Nie strnulosť, ale hĺbka vzťahu a láska k Bohu, ktorá sa má prejavovať v každom našom pohybe.