Slávenie kresťanského tajomstva
Liturgické slávnosti – Bohoslužby

V kresťanskej tradícii liturgia znamená, že Boží ľud má účasť na „Božom diele”. Centrom liturgického slávenia  je Eucharistia, ktorej sú podriadené ostatné liturgie. Liturgia je vykonávanie Kristovho kňazského úradu Cirkvi, ktorím oslavujeme Boha a posväcujeme sa. Je dielom Najsvätejšej trojice. Pozostáva z božských prvkov, ktoré ustanovil Kristus a z pozemských prvkov, ktoré do nej vložila Cirkev.    

Druhy liturgie:
liturgia slova
liturgia sviatostí  (eucharistia a ostatné sviatostí)
liturgia hodín (denná modlitba Cirkvi )
liturgia  svätenín
kresťanský pohreb.

Hlavné prvky liturgie sú slová a úkony. Tri hlavné úkony sú: státie, sedenie a kľačanie. Najčastejšie liturgické gestá sú úkony rúk: vkladanie rúk, zopnuté alebo rozopnuté ruky.   Liturgický rok je časový okruh, v ktorom si pripomíname Kristove tajomstvá a obnovujeme dielo vykúpenia. Liturgiu slávime v kostole. Hlavné liturgické zariadenie kostola  je oltár, svätostánok, ambona, krstiteľnica a spovednica.  Hlavné liturgické predmety sú: kríž, misál, evanjeliár, lekcionár, kalich, paténa, monštrancia, sviece a liturgické rúcha. Liturgiu slávime podľa právoplatne uznaného cirkevného rítu – obradu. U nás hlavne rímsky a byzantský

Sedem sviatostí:

Uvádzanie do kresťanského života – krst , birmovanie , Eucharistia
Sviatosti uzdravenia – pokánie a sväté pomazanie
Sviatosti služby spoločenstvu – posvätná vysviacka (kňazstvo), manželstvo.

K prijatiu sviatostí je nevyhnutné mať živú vieru, úmysel, a pripravenosť srdca.   Sviatosti nám dávajú Boží  život a Božiu pomoc. Niektoré nezmazateľný znak, duchovné oprávnenie alebo moc. Liturgia sviatostí pozostáva z udelenia sviatostného znaku a sprievodných a vysvetľujúcich obradov. 

Sviatosť krstu

Krst je sviatosť, v ktorej sa človek znovu zrodí z vody a Ducha Svätého k Božiemu životu.Krst udeľuje odpustenie hriechov a trestov za ne, Boží život, vliate čnosti a dary Ducha Svätého, zvláštnu Božiu pomoc, nezmazateľný znak, ktorý dáva účasť na Kristovom kňazstve.  Sviatostným znakom krstu je liatie vody na hlavu kandidáta a slová:  (meno ) Ja Ťa krstím v mene Otca  i Syna  i Ducha Svätého. Krstom sa zaväzujeme žiť podľa  evanjelia  prikázaní, odmietať hriech a žiť v Božej milosti, ustavične milovať bratov a ochotne im slúžiť, oslavovať Boha a verejne ho uctievať a nasledovať Krista a napodobňovať ho.   Krst krvi –  mučeníctvo nepokrsteného pre vieru v Krista. Krst túžby –  získavajú tí, čo nepoznajú Cirkev, ale úprimne hľadajú Boha a usilujú sa žiť podľa svedomia.
Dieťa možno pokrstiť,  ak má zaručenú kresťanskú výchovu. Dospelého iba ak má vieru, dobrovoľne o krst žiada a len po dôkladnej príprave, ktorú voláme katechumenát.  Meno kresťan hovorí, že pokrstený sa stáva akoby druhým Kristom

Sviatosť birmovania

Je sviatosť , ktorou sa udeľuje Duch SVätý na posilnenie viery prijatej pri krste. Je sviatosťou kresťanskej dospelosti.  Dáva nám Ducha Svätého a jeho dary, rozmnoženie Božieho života, zvláštnu pomoc a posilu, nezmazateľný znak a oprávnenie apoštolovať.  Stávame sa Kristovými apoštolmi, obrancami viery a svedkami Ježiša vo svete.

Obrad birmovania pozostáva z týchto úkonov: obnova krstného sľubu, vkladania rúk biskupa na birmovancov a krizmácie – sviatostného znaku birmovania  – položenia ruky biskupa na hlavu birmovanca, pomazania  krizmou so slovami: ” (Birmovné meno) Prijmi znak daru Ducha Svätého.”  Birmovaný odpovedá “Amen” . Po  odovzdaní znaku pokoja “Pokoj s tebou” odpovedá ” I s duchom tvojím”.  Birmovanie prijíma pokrstený po dôkladnej príprave. Birmovanec si zvolí aj nebeského patróna, ktorého meno dostane pri birmovaní. Volí si aj birmovného rodiča. Môže ním byť  birmovaný kresťan, ktorý praktizuje vieru a nemá iné právne prekážky. Počas birmovania je ručiteľom jeho viery a pomáha kandidátovi pred birmovaním modlitbou, čo naznačuje položenie pravice na plece birmovanca. Po birmovke mu pomáha aktívne sa začleniť do cirkevného spoločenstva.

Sviatosť Eucharistie

Eucharistia je živý Pán Ježiš – predrahé Telo a Krv Pána Ježiša – pod spôsobmi chleba a vína. Bola ustanovená pri Poslednej večeri, keď premenil chlieb a víno na svoje telo a krv a obetoval ich nebeskému otcovi. Ježiš je v Eucharistii prítomný skutočne, pravdivo a podstatne celou svojou bytosťou, božstvom, telom i dušou. Svätá omša je nekrvavá obeta Nového zákona, pri ktorej Ježiš sprítomňuje svoju veľkonočnú obetu. Je obetou chvály, vďaky , zmierenia a prosby. Pozostáva z bohoslužby slova a bohoslužby obety. Sviatostný znak Eucharistie je pšeničný chlieb, hroznové víno a Kristove slová premenenia. Naša účasť na sv. omši má byť živá, aktívna a úplná.  Sväté prijímanie je požívanie  tela a krvi Pána Ježiša.

Sväté prijímanie nám hlavne rozmnožuje Boží život a dáva dobrodenia: 
zjednocuje nás s Kristom a veriacimi
znižuje náklonnosť k zlému
odpúšťa všedné hriechy
odpúšťa čiastku časných trestov za naše hriechy
je semenom a zárukou vzkriesenia k sláve
dáva duchovnú útechu a radosť
posilňuje v láske k blížnym.

Ježišovo telo môže prijímať ten, kto má čistú dušu, zachoval polhodinový pôst, má dobrý úmysel- pristupuje  s vierou a z lásky. Na sv. prijímanie máme ísť čím častejšie , aspoň  každú nedeľu. Plná účasť na sv. omši sa dosahuje sv. prijímaním.  Duchovné sv. prijímanie je túžba po Ježišovi v Najsvätejšej Eucharistii. Eucharistiu si uctievame aj tak, že konáme návštevy a poklony pri svätostánku  a stále na ňu myslíme.

Sviatosť pokánia a zmierenia

Pokánie je sviatosť, v ktorej nám Ježiš odpúšťa hriechy spáchané po krste.

Pozostáva z týchto úkonov: spytovanie svedomia ,  ľútosť a silné predsavzatie,  vyznanie hriechov – vlastná spoveď, rozhrešenie a zadosťučinenie.

Ľútosť je bolesť duše nad spáchanými hriechmi. Vyznanie hriechov má byť úplné a kajúcne. Spovedník ukladá kajúcnikovi pokánie na zadosť učinenie za hriechy. Kňazské rozhrešenie sú slová , ktorými kňaz z poverenia Cirkvi udeľuje Božie odpustenie hriechov. Sviatosť pokánia slúži na odpustenie hriechov, na rozmnoženie Božieho života a duchovné vedenie. Pokánie ako čnosť je stále úsilie kresťana  o nápravu a polepšenie života. Odpustky sú privlastňovanie zásluh Krista a svätých, ktorými získavame pre seba alebo pre duše v očistci oslobodenie  od časných trestov za hriechy už odpustené.  Odpustky sú úplné alebo čiastočné.

Sviatosť pomazania chorých

Je sviatosť , ktorou Ježiš chorým uľavuje v bolesti, posilňuje v slabosti s udeľuje zdravie duše, niekedy aj tela. Sväté pomazanie môže prijať kresťan, ktorý má vážnu chorobu, živú vieru a čisté srdce. Vysluhuje sa pomazaním chorého sv. olejom na čele a na dlaniach oboch rúk v sprievode modlitby. Viatikum  je sv. prijímanie ťažko chorého, ktoré dostáva ako pokrm na cestu do večnosti.
Sväté pomazanie rozmnožuje Boží život , udeľuje zvláštnu Božiu pomoc, uľavuje od bolesti, posilňuje v slabostiach a posväcuje ľudské utrpenie.  Poskytuje aj odpustenie hriechov, ak ho chorý nemohol prijať vo sviatosti pokánia.

Sviatosť posvätného stavu

V Cirkvi poznáme všeobecné – kráľovské a služobné – sviatostné kňazstvo.  Vďaka krstu máme všetci účasť na Kristovom kňazstve. Posvätný stav  je sviatosťou, ktorou Ježiš udeľuje kňazskú moc a dáva potrebnú milosť k tomuto povolaniu. 
Stupne posvätného stavu: 

Biskup  dostáva plnosť sviatosti posvätného stavu, ktorá ho začleňuje do biskupského kolégia a robí ho viditeľnou hlavou partikulárnej cirkvi. Biskupi sú nástupcovia apoštolov majúci zodpovednosť za Celú Cirkev a poslanie  Cirkvi pod autoritou rímskeho pápeža, nástupcu svätého Petra. 

Kňazi sú spojení s biskupmi v kňazskej hodnosti a zároveň od nich závisia pri vykonávaní pastoračných úloh, ako starostliví spolupracovníci biskupov. Vytvárajú okolo biskupa presbytérium, ktoré spolu s ním nesie zodpovednosť za partikulárnu cirkev.

Diakoni sú služobníci vysvätení pre služobné úlohy v cirkvi. Nedostávajú služobné kňazstvo, ale vysviacka im udeľuje úlohy v službe slova, Božieho kultu, pastoračnej správy a charitatívnej činnosti.

Sviatosť posvätného stavu udeľuje  biskup vkladaním rúk a po ňom nasledujúcou slávnostnou konsekračnou modlitbou

Sviatosť manželstva

Manželstvo je sviatosť , v ktorej muž a žena vytvárajú nerozlučiteľný zväzok a dostávajú milosť k zachovaniu vernosti  a k plneniu rodičovského poslania.Sviatosť manželstva udeľuje rozmnoženie Božieho života, stálu Božiu pomoc a oprávnenie manželsky žiť,  čiž právo k úkonom ktoré vedú k splodeniu života. Kanonická forma uzatvárania manželstva je že sa sviatostné manželstvo uzatvára na spôsob zmluvy pred tvárou Cirkvi, čiže prejavením manželského súhlasu pred splnomocneným služobníkom Cirkvi a dvoma svedkami. Manželia na seba prijímajú tieto záväzky: žiť spoločne ako manželia vo vzájomnej láske a vernosti, mať deti kresťansky ich vychovávať.  Hlavé vlastnosti kresťanského manželstva sú jednota, svätosť, otvorenosť pre život a nerozlučiteľnosť.
Sviatosť manželstva môže prijať ten, kto má vieru , je ochotný plniť  manželské a rodičovské poslanie, nemá manželskú prekážku  a dôkladne sa naň pripravil. Sviatosť manželstva sa udeľuje pri slávnostnej bohoslužbe, ktorú menujeme sobáš – vysluhovateľmi sviatosti sú samotní snúbenci.  Manželská prekážka je právna nespôsobilosť uzavrieť manželstvo.  (priame pokrvenstvo, trvajúce manželstvo, iné náboženstvo, impotencia)

Rodina je malé spoločenstvo osôb, ktoré sa vzájomne milujú a žijú jeden pre druhého. Rodina dostal od Boha štyri základné funkcie: utváranie osobného spoločenstva, službu životu, účasť na živote a poslaní cirkvi a účasť na rozvoji spoločnosti. Kresťanská rodina je “domácou cirkvou” hlavne preto, lebo v nej s nami býva a žije Ježiš Kristus. Upevňuj sa službou lásky a vzájomnou komunikáciou  všetkých členov rodiny.

Neliturgické  slávenia  – pobožnosti

Náboženské cítenie kresťanského ľudu si vždy našlo prejav v rozmanitých formách zbožnosti, ktoré obklopujú sviatostný život Cirkvi. Tieto prejavy sú predĺžením liturgického života Cirkvi, ale ho nenahrádzajú.  Pobožnosť je verejný alebo súkromný náboženský úkon, ktorý nie je časťou  oficiálnej liturgie. Je skôr prejavom ľudovej zbožnosti a úcty k Panne Márii a ostatným svetým. Medzi  pobožnosti patrí napríklad:
modlitba
krížová cesta,
litánie
ruženec
nešpory
májová pobožnosť
deviatniková pobožnosť (novéna)
eucharistická adorácia
púte, návštevy svätýň
procesie
sprievod Božieho Tela
spev duchovných piesní
uctievanie relikvií

 

Slávenia